Van má úplne iné vlastnosti než väčšina jazier. Jeho voda je silne zásaditá (pH približne 9,8) a obsahuje vysoké množstvo solí a sódy. Práve preto jazero takmer nikdy nezamŕza, aj keď zimy v tejto časti Turecka bývajú drsné a teploty klesajú hlboko pod nulu. Táto chemická zvláštnosť má aj ďalší dôsledok – v jazere žije veľmi málo druhov života. V skutočnosti tu dokáže prežiť len jeden dominantný druh ryby, tzv. inci kefal (perlík vanjský).

Ak váš kufor na páse neprišiel, nechoďte rovno k východu. Každé väčšie letisko má priamo v priestore výdaja batožiny reklamačnú prepážku – po anglicky Baggage Claim. Tam je potrebné spísať takzvaný PIR protokol (Property Irregularity Report), čo je oficiálny doklad o nezodpovedanej batožine. Budete potrebovať batožinový lístok (ústrižok, z toho čo sa lepí na batožiny), ktorý ste dostali pri odbavení, popis kufra a kontaktné údaje. Bez tohto protokolu nemáte v ruke nič.

Anglické námorníctvo čelilo problému, ktorý stál životy: nevedelo určiť zemepisnú dĺžku na mori. Vedeli, kde sú sever a juh, vedeli odhadnúť šírku podľa výšky slnka, no poloha na osi východ–západ im unikala. Lode sa strácali, vraky sa hromadili.

Princíp jej výpočtu bol elegantný: Zem sa otočí o 360° za 24 hodín, čiže o 15° za hodinu. Ak námorník zistil, kedy nastalo poludnie na lodi – slnko je najvyššie, tieň najkratší – a zároveň vedel, koľko je v tom momente hodín v Greenwichi, stačilo odčítať rozdiel. Dve hodiny rozdiel znamenali 30° zemepisnej dĺžky. Problémom boli hodinky.

Málokto sa zamýšľa nad tým, kedy vznikli a čo jednotlivé farby vlastne znamenajú. Prvé turistické značenie sa objavilo už začiatkom 19. storočia v Alpách počas Rakúskeho cisárstva. Na našom území vyznačila prvé trasy v roku 1885 Podhorská jednota Radhošť v Beskydách.

Požičovne obytných áut rastú ako huby po daždi a s nimi aj počet ľudí, ktorí si prvýkrát sadajú za volant niečoho, čo je súčasne auto, kuchyňa, kúpeľňa aj spálňa. Väčšina problémov, na ktoré cestovatelia narážajú, sa dá predísť – stačí vedieť, čo si postrážiť ešte pred odchodom z parkoviska požičovne.

Prvá vec, ktorú treba vyriešiť, je vodičský preukaz. Na väčšinu obytných áut stačí skupina B, pokiaľ celková hmotnosť nepresahuje 3 500 kilogramov. Ťažšie vozy vyžadujú skupinu C, BE alebo B96 v závislosti od krajiny. Vždy si to overte konkrétne pre dané vozidlo, nie pre typ karosérie.

Je 14. marec 1899 a mladý muž nastupuje na vojenskú akadémiu v Istanbule, vtedy ešte oficiálne Konstantinopole. Má len osemnásť rokov a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by mal zmeniť dejiny. Volá sa Mustafa Kemal Atatürk a pochádza z pomerne nenápadných pomerov. Osmanská ríša, do ktorej sa narodil, ešte stále existuje, no už dávno nie je tým, čím bývala. Kedysi obrovské impérium sa rozpadá, prichádza o územia, jeho pokladnica je vyčerpaná a Európa ho posmešne nazýva „chorým mužom na Bospore“.

Michelinský sprievodca je pre niekoho symbolom zbytočného luxusu a predražených jedál, pre iných predstavuje záruku kvality a výnimočného gastronomického zážitku. Už viac ako 120 rokov mapuje tie najprestížnejšie reštaurácie sveta a vo Francúzsku sa traduje, že sa ho každoročne predá viac výtlačkov než Biblie.

Zermatt leží vo švajčiarskom kantóne Wallis, v údolí Mattertal, vo výške približne 1 600 metrov. Nad obcou sa týči Matterhorn, jedna z najznámejších hôr sveta. Práve jeho silueta zmenila Zermatt z pomerne odľahlej horskej dediny na symbol švajčiarskych Álp. Samotná obec má pritom zvláštnu polohu – je obklopená množstvom štvortisícoviek a jej územie patrí rozlohou medzi najväčšie obce vo Švajčiarsku. Najvyšším bodom obce je Dufourspitze v masíve Monte Rosa, ktorá má 4 634 metrov a je najvyšším vrchom Švajčiarska.

Legenda hovorí, že keď Turci po rozhodujúcej porážke v roku 1683 ustúpili z Viedne, zanechali po sebe vrecia s kávovými zrnami. Kým bežní obyvatelia Rakúsko-Uhorska si mysleli, že ide len o krmivo pre ťavy, poľský vojak Jerzy „Franz“ Kolschitzky, bývalý zajatec Osmanskej ríše, vedel, čo sa v nich skutočne nachádza. Namiesto odmeny si vyžiadal práve tieto vrecia a založil prvú viedenskú kaviareň.

Aká je jedna z najlepších vecí na pobyte v hoteli? Samozrejme, každodenný servis. Je skvelé mať k dispozícii tím, ktorý za vás ustelie posteľ a vynesie smeti, no neznamená to, že máte úplnú „priepustku“ na neporiadok.

Tu sú základné pravidlá „ÁNO“ a „NIE“, ktoré by mal ovládať každý cestovateľ.

Sú hory, ktoré človek obdivuje pre výšku. A potom sú hory, ktoré v sebe nesú príbeh väčší než samotný vrchol. Ararat patrí do tej druhej skupiny. Keď sa na východe Turecko objaví na horizonte jeho zasnežený kužeľ, nepôsobí len ako hora. Pôsobí ako symbol, ktorý poznajú veriaci, historici aj cestovatelia.

Keď sa povie Peru, väčšina ľudí si predstaví Machu Picchu, lamy, farebné trhy a vysoké Andy. Len málokomu však ako prvé napadne, že jedným z najtradičnejších jedál tejto krajiny je obyčajné morča. Presnejšie povedané cuy – ako ho volajú miestni. Pre nás je to zviera, ktoré si mnohí spájajú s detstvom, domácim miláčikom a klietkou v detskej izbe. V Peru má však úplne iné miesto. Nie je to zvieratko na hranie, ale súčasť kultúry, tradície a gastronómie, ktorá siaha hlboko do minulosti.

Na sociálnych sieťach sa v poslednom čase objavuje názor, že pokožku netreba nijako chrániť pred slnečným žiarením. Tento postoj je však nesprávny. Ochrana pred slnkom je dôležitá, pretože ultrafialové žiarenie má výrazný vplyv na zdravie pokožky. V minulosti sa ľudia úmyselne neopálili, práve naopak. V starovekom Ríme, Grécku aj v stredoveku bola znakom spoločenského postavenia bledá pokožka, ktorá naznačovala, že človek nemusí pracovať vonku na slnku.

Na prvý pohľad nepôsobia extrémne. Najvyššia z nich, Cima Grande, má 2 999 metrov – čo je zaujímavý detail, pretože jej chýba jediný meter k symbolickej trojtisícovke. Vedľa nej stojí o niečo nižšia Cima Ovest a najmenšia Cima Piccola. Spolu vytvárajú siluetu, ktorá nemá v Alpách veľa konkurencie. Nie sú to klasické „špičaté“ štíty, ale skôr vertikálne bloky s ostrými hranami, ktoré pripomínajú hradby alebo veže.

Toto územie bolo viac než sto rokov úplne odrezané od bežného sveta. Strážené, neprístupné, zahalené legendami o obrovskom bohatstve aj nekompromisnej ochrane. Vzniklo ako rezervácia na diamantových poliach a dodnes patrí medzi najmenej dostupné miesta v celej Afrike.

Na úvod si však priznajme jednu nepresnosť – a to rovno v názve. Správne by sme mali hovoriť o národnom parku Tsau ǁKhaeb. Takto sa totiž toto miesto označuje v jazyku Khoekhoegowab. Lenže tento názov používa málokto. Aj preto, že znak „ǁ“ nie je chyba ani zvláštny symbol, ale tzv. klikacia spoluhláska (tlosknutie jazykom).

V tropických dažďových pralesoch juhovýchodnej Ázie existuje rastlina, ktorá pôsobí skôr ako niečo z iného sveta než ako obyčajný kvet. Nevidíš ju z diaľky, nenájdeš ju na každom kroku a určite ju nezacítiš ako prvú vec, ktorá by ťa do džungle lákala. A predsa – keď sa objaví, je nemožné ju ignorovať.

Lago di Braies patrí medzi tie miesta, ktoré dnes pozná takmer každý – aj keď tam nikdy nebol. Fotografie tyrkysovej vody, drevených člnov a dramatických štítov v pozadí obleteli svet. A napriek tomu je to jedno z mála miest, kde realita naozaj vyzerá tak dobre ako na obrázkoch.

Prečo sa jedna švajčiarsko-talianska hora stala symbolom Álp, logom čokolády aj jedným z najfotografovanejších vrcholov sveta? V tomto článku sa dozvieš, prečo má Matterhorn taký dokonale ostrý tvar, ako sa z jeho prvého výstupu stala tragédia sledovaná celou Európou, prečo sa pri jeho vrchole často tvorí zvláštny „vlajkový“ oblak, koľko ľudí sa ho pokúša zdolať každú sezónu a prečo je aj dnes považovaný za jednu z najnebezpečnejších hôr sveta.

Polárna žiara bola v minulosti predmetom rôznych legiend. Inuiti verili, že ide o tancujúce duše mŕtvych, zatiaľ čo Vikingovia ju považovali za most medzi svetom ľudí a ríšou bohov Asgardom. Moderná veda však tento jav vysvetľuje inak. Na začiatku vzniku polárnej žiary stojí Slnko, konkrétne slnečné erupcie spôsobené náhlym uvoľnením magnetickej energie.

Benátky patria medzi miesta, ktoré na prvý pohľad nedávajú úplne zmysel. Mesto bez áut, postavené na vode, rozdelené kanálmi a spojené stovkami mostov. Dnes ich vnímame ako romantickú kulisu, no ich vznik bol v skutočnosti veľmi praktický. V 5. storočí sem začali utekať obyvatelia pevniny pred nájazdmi barbarov. Bahnitá lagúna nebola pohodlná, úrodná ani jednoduchá na život, ale mala jednu obrovskú výhodu – bola bezpečná. Nepriateľské vojská sa do plytkej vody a medzi ostrovy dostávali len ťažko.