Cyklistický raj
Serpentíny vytesané do vápencových útesov, dokonalý asfalt aj na okraji ostrova a zákruty, ktoré sa stáčajú jedna za druhou – nič z toho na Mallorke nevzniklo náhodou. Za väčšinou legendárnych horských ciest ostrova stojí jediný človek: inžinier Antonio Parietti, ktorý ich v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia navrhol s ohľadom na turistov a krásu výhľadov. Najlepšiu trasu cez skalné výbežky pritom hľadal tak, že po nich vodil oslíkov, a výsledné cesty potom projektoval po ich trasách. O cyklistoch vtedy nemohol ešte ani tušiť, no výsledok vyzerá, akoby na nich myslel celý čas. Práve preto sa dnes na Mallorke vystrieda okolo 200-tisíc cyklistov ročne a ostrov má povesť cyklistického raja Európy.
Chrbtovou kosťou ostrova je pohorie Serra de Tramuntana, ktoré sa tiahne v dĺžke deväťdesiat kilometrov pozdĺž severozápadného pobrežia. Práve tu ležia tie najslávnejšie stúpania – Sa Calobra, Puig Major či Coll de Sóller – ktorých mená sa objavujú na Strave po celom svete. Celá Tramuntana je pritom zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO, no nie kvôli cyklistike, ale ako kultúrna krajina storočia formovaná poľnohospodárstvom, počnúc kamennými terasami až po dômyselné vodné systémy. Pre cyklistu to znamená jedno: aj keď zdoláva obyčajné stúpanie, presúva sa krajinou, ktorej svet uznal hodnotu.
Ostrov má pritom jednu obrovskú výhodu – dá sa namiešať na mieru. Na severe a severozápade čakajú kopce, kde sa denne dá vyšliapať aj cez tisíc výškových metrov. Juh je rovinatý, vhodný na pokojnejšie kilometre. Pozor však na to, že rovina nie je vždy oddych, protivietor dokáže poriadne vytrápiť. Prejazd ostrovom naprieč vyzerá na mape jednoducho – z Alcúdie, najstaršieho mesta Mallorky, je to do hlavného mesta Palma de Mallorca päťdesiatpäť kilometrov s prevýšením len okolo dvesto metrov – no vo vetre sa z toho ľahko stane vyčerpávajúca etapa.
Najznámejším cieľom je polostrov Cap de Formentor na severovýchodnom cípe ostrova. Výjazdovým bodom je Port de Pollença, posledné mesto pred „nekonečným“ výbežkom pevniny. Odtiaľ vás čaká zhruba dvadsať kilometrov hore-dole s prevýšením okolo 450 až 500 metrov, pričom samotné stúpania nie sú dlhé ani prudké. Cesta sa kľukatí medzi borovicami, asfalt je vynikajúci, no miestami dosť úzky – obzvlášť keď v zákrute proti vám vyjde autobus. K majáku na konci polostrova to je od závory za Pollençou približne jedenásť kilometrov a kto šliape naplno, je tam za hodinu. Trasa vedie aj osvetleným tristometrovým tunelom vyrazeným priamo do skaly.
Aby premávky nebolo priveľa, zaviedli na Formentore sezónne obmedzenie: zhruba od polovice mája do polovice októbra majú cez deň súkromné autá za plážou Formentor zákaz vjazdu a prednosť dostávajú cyklisti a autobusová kyvadlová doprava. Aj vďaka tomu sa dá ten povestný výhľad na biely maják, týčiaci sa nad strmými útesmi a tyrkysovým morom, vychutnať bez áut tlačiacich sa okolo. Cap de Formentor patrí k najfotografovanejším cyklistickým cieľom planéty – len na Strave má zaznamenaných vyše 170-tisíc výjazdov – a na spiatočnej ceste tu dokonca postávajú profesionálni fotografi, ktorí cyklistov odfotia s majákom v pozadí.
Mallorca však nie je len o výkonoch a kopcoch. Je to ostrov, ktorý cyklistikou doslova žije a je to cítiť na každom kilometri. Vodiči sú zvyknutí dať cyklistovi znamenie keď ho púšťajú, tolerantne zastavia alebo trpezlivo počkajú. Na trase sa cyklisti zdravia, mávajú si a dávajú do reči. Nie je nič jednoduchšie než si nájsť parťáka na celodenný. Cyklistický priemysel je pritom dotiahnutý do posledného detailu: požičovne vás odbavia za pár minút aj s náhradnou dušou a montpákmi, pozdĺž najpopulárnejších trás stoja kaviarne s vešiakmi na bicykle a po ostrove jazdia servisné vozidlá cyklopožičovní.
Ideálny čas na návštevu je jar a jeseň, zhruba od februára do konca mája a od septembra do novembra. V týchto mesiacoch nie sú horúčavy, asfalt je suchý a hlavná cyklistická sezóna buď ešte len naberá dych, alebo mierne opadáva, takže vedľajšie cesty bývajú prázdne. V hlavnej turistickej sezóne (júl a august) môžu byť teploty na cyklistiku privysoké a preto odporúčame výjazdy v skorých ranných hodinách. Mallorka je to však stále to, čím bola Mallorka vždy: ostrov s bezpečnými cestami.
A možno práve v tom je tajomstvo Mallorky. Nie je to najdivokejšia ani najnáročnejšia cyklistická destinácia – jej stúpania sú v porovnaní s Alpami či Pyrenejami mierne. Lenže máloktoré miesto spája dokonalé cesty, more na dohľad, fungujúce zázemie a atmosféru, v ktorej sa cudzí ľudia zdravia uprostred kopca. Skúsili to tu už takmer všetci. A aj keď to ostrov dávno nie je žiadny objav, stále to stojí za to.
