Atény a okolie

Akropolský vrch je vidieť takmer z každého bodu mesta. Parthenón, chrám zasvätený bohyni Aténe, stojí na jeho vrchole už vyše 2 400 rokov a bez ohľadu na to, koľkokrát ho človek videl na fotografiách, skutočný pohľad zdola nahor má úplne inú rozmer. Atény sú jedným z mála miest na svete, kde sa staroveká história nedá oddeliť od každodenného života, pretože stojí priamo uprostred neho.

Akropola nie je len Parthenón. Na tom istom návrší stojí aj Erechteion so známym stĺporadím, vstupná brána Propyleje a malý chrám Atény Niké. Pri úpätí vrchu sa nachádza Dionýzovo divadlo, jedno z najstarších na svete, a neďaleko Diov chrám — monumentálna stavba, z ktorej sa do dnešných dní zachovalo 15 mohutných stĺpov. Panatenajský štadión z 6. storočia pred naším letopočtom je celý z mramoru a ako jediný antický štadión na svete dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu — práve tu sa v roku 1896 konali prvé novodobé olympijské hry. V Múzeu Akropoly sú vystavené tisíce archeologických nálezov z tejto oblasti vrátane pôvodných sôch, ktoré boli zo samotného vrchu presunuté kvôli ochrane pred poveternostnými vplyvmi.

Keď sa z Akropoly zostúpi dole, mesto ponúka úplne iný rytmus. Štvrť Monastiraki priamo pod vrchom pulzuje životom, trhy, kaviarne, reštaurácie a suveníry. Neďaleké námestie Syntagma slúži ako hlavný dopravný uzol mesta a pred budovou parlamentu sa pravidelne koná slávnostné striedanie stráže prezidentskej gardy v tradičných uniformách. Na kopci Lykavitos, najvyššom bode Athén, sa otvára výhľad na celé mesto vrátane Akropoly. Vyhýbajú sa mu len tí, čo sa nechcú nechať zviesť lanovkou.

Atény sa oplatí navštíviť na jar alebo na jeseň. V júli a auguste teploty bežne presahujú 35 stupňov a turistické pamiatky pod priamym slnkom nie sú príjemným zážitkom. V máji sa teploty pohybujú okolo 22 až 26 stupňov, mesto nie je preplnené a väčšinu pamiatok možno pohodlne absolvovať aj peši.

Za hranicami mesta stoja za výlet aspoň dve miesta. Mys Súnion, asi hodinu autom z Atén, je 65-metrový skalnatý útes s ruinami Poseidónovho chrámu s výhľadom na Egejské more. Druhým miestom - Korintský prieplav, tiež asi hodinu cesty, je umelý kanál dlhý vyše šesť kilometrov, ktorého steny zvislé padajú až do hĺbky 90 metrov — pohľad z mosta nad ním je jeden z tých, ktoré sa ťažko opisujú.

Prakticky vzaté — Grécko je členom eurozóny, karty prijímajú takmer všade, no na trhoch sa bez hotovosti nezaobídete. Ceny sú porovnateľné ako na Slovensku. Na vstup do Akropoly sa oplatí kúpiť lístky vopred cez internet — rady pred pokladňou bývajú dlhé a v horúčave obzvlášť nepríjemné.

 

Previous
Previous

Babička Európy: žena, ktorá vládla šesťdesiat rokov

Next
Next

Suezský prieplav: kanál, ktorý zmenil svetový obchod