Farmár vyhlásil vojnu Austrálii, vzdoroval pol storočia
Keď do svojej poštovej schránky dostanete blahoželanie od britskej kráľovnej, väčšinou to znamená, že ste niečo dosiahli. Leonard Casley, austrálsky pšeničný farmár, dostal v roku 2016 list z Buckinghamského paláca, v ktorom mu Alžbeta II. priala úspešnú oslavu – 46. výročia založenia jeho vlastného nezávislého kniežatstva. Že tým palác žiadnu nezávislosť neuznával, na veci nič nemenilo. Pre Casleyho, ktorý si vtedy už štyri desaťročia hovoril Jeho kráľovská Výsosť princ Leonard I., to bol ďalší dôkaz, že jeho mikronárod je skutočný.
Celý príbeh sa však nezačal kráľovskými titulmi, ale obyčajnou pšenicou. V roku 1969 austrálske úrady zaviedli prísne kvóty na jej produkciu. Casleyovci mali takmer 4 000 hektárov úrody pripravenej na zber, no nové pravidlá im dovoľovali legálne predať pšenicu vypestovanú zhruba len na 40 hektároch – teda na nepatrnom zlomku ich pôdy. Pre rodinu to znamenalo finančnú katastrofu, navyše bez práva na odvolanie či kompenzáciu. Po neúspešnom proteste sa Leonard Casley rozhodol pre krok, ktorý by väčšinu ľudí ani nenapadol. Namiesto toho, aby z Austrálie odišiel, jednoducho z nej vystúpil.
Dňa 21. apríla 1970 vyhlásil svoju farmu za nezávislú a opieral sa pritom o vlastný výklad starých britských zákonov a medzinárodného práva. Tvrdil, že mu umožňujú vytvoriť samostatnú „vládu sebeobrany“. Čoskoro sa prehlásil za princa, začal rozdávať šľachtické tituly členom rodiny aj priaznivcom a cez novovyhlásené hranice pokojne ďalej vyvážal pšenicu. Kniežatstvo Hutt River sa rozprestieralo na ploche zhruba 75 kilometrov štvorcových asi 500 kilometrov severne od Perthu. Keby ho niekto medzinárodne uznal, rozlohou by niekoľkonásobne prekonalo Vatikán, Monako aj San Maríno – hoci tam reálne žilo len okolo tridsať ľudí.
A tu sa skrýva jeden z najúsmevnejších paradoxov celého projektu. Zatiaľ čo trvalých obyvateľov bolo do tridsať, kniežatstvo si nárokovalo viac než 10 000 „občanov“ roztrúsených po celom svete. Väčšina z nich pritom Hutt River využívala ako daňový raj a vlastnou nohou tam nikdy nevkročila. Casley totiž budoval svoj štát dôsledne: kniežatstvo malo vlastnú vlajku, hymnu, poštové známky, mincu zvanú Hutt River Dollar aj cestovné pasy. Turisti, ktorí prišli na návštevu, dostali do svojho skutočného pasu pečiatku „o vstupe“ do kniežatstva, mohli si kúpiť miestnu menu a prezrieť si múzeum, kaplnku či záhrady. Práve cestovný ruch sa popri poľnohospodárstve stal jedným z hlavných zdrojov príjmov.
Symboly štátnosti však narážali na realitu, akonáhle prekročili hranice farmy. Austrálska vláda nezávislosť nikdy neuznala a pasy Hutt River neplatili. Casley síce tvrdil, že ich pri niektorých príležitostiach akceptovali neznáme cudzie krajiny, no doložený je skôr opačný prípad: v Nemecku zatkli muža, ktorý sa pokúsil použiť „diplomatický pas“ kniežatstva.
Najznámejšia epizóda celého príbehu prišla 2. decembra 1977. Po tom, čo Casley prehral daňový spor, vyhlásil Austrálii vojnu. O niekoľko dní neskôr jej koniec sám oznámil. Šlo predovšetkým o politický manéver: vedenie Hutt River argumentovalo, že ak Austrália vojnu nevyhrá, mala by podľa medzinárodných konvencií vstúpiť s kniežatstvom do diplomatických vzťahov a uznať jeho suverenitu. Austrálske úrady túto vojnu jednoducho ignorovali a k žiadnemu uznaniu nikdy nedošlo.
To, čo nezmohli tanky ani diplomacia, napokon dokázali daňové úrady. Austrálsky daňový úrad sa o Hutt River neprestal zaujímať a Casleyho opakovane úspešne žaloval. Keď sa pokúsil odvolať až na najvyšší súd, ten jeho argumenty odmietol slovami, že sú „nezmyselné, márne a šikanózne“. V roku 2017 "mikronárod" definitívne prehral dlhoročný spor a súd skonštatoval jednoduchú vec: vyhlásenie vlastnej suverenity nezbavuje nikoho povinnosti dodržiavať austrálske zákony ani platiť dane. Daňový dlh nakoniec vyšplhal na zhruba 2,7 milióna austrálskych dolárov.
Princ Leonard sa rovnakého roku vzdal trónu v prospech svojho najmladšieho syna Graema a zomrel vo februári 2019 vo veku 93 rokov. Nový panovník už nepriaznivý vývoj nezvrátil. Klesali príjmy z poľnohospodárstva aj turizmu, narastali dlhy a napokon prišla pandémia, ktorá odrezala kniežatstvo od jeho návštevníkov. Koniec prišiel 3. augusta 2020: rodina oznámila, že územie sa vráti pod správu Austrálie a farma sa predá na úhradu dlhov. Tak sa po vyše päťdesiatich rokoch skončil príbeh jedného z najznámejších mikronárodov sveta, ktorý vznikol zo sporu o pšenicu a pol storočia vzdoroval realite. Či bol Hutt River geniálnym výkladom práva, alebo len mimoriadne tvrdohlavou rodinnou recesiou, nech každý posúdi sám.
