Tunel, ktorým nikdy neprešiel vlak
V Stolických vrchoch na Gemeri sa skrýva takmer dva a pol kilometra dlhý železničný tunel v tvare písmena S, ktorý držal európsky rekord ešte skôr, než ním vôbec niečo prešlo. Postavili ho za vojny, prerazili s veľkou slávou – a potom doň nikdy nepoložili koľaje. Za celú jeho históriu ním neprefrčal ani jeden vlak. Dnes je z neho najdlhší cyklotunel Európy a tretí najdlhší na svete a prejazd ním pripomína skôr jaskyniarsku výpravu než cyklovýlet.
Aby sme pochopili, prečo takáto megalomanská stavba vôbec vznikla uprostred lesov, treba sa vrátiť do roku 1938. Po Viedenskej arbitráži muselo Československo odstúpiť rozsiahle južné územia vtedajšiemu Maďarsku a tento politický rez brutálne zasiahol aj do dopravnej mapy. Naraz odrezal dôležité železničné trate prechádzajúce Gemerom a priemyselné údolia plné tovární a baní sa zo dňa na deň ocitli v izolácii, bez spojenia so zvyškom krajiny. Vtedajší slovenský štát preto v roku 1941 rozhodol o ambicióznom projekte s názvom Gemerské spojky – sústave úplne nových tratí, ktoré mali maďarské územie bezpečne obísť cez hlboké lesy a horské hrebene.
Výstavba v drsnom horskom teréne bola malým inžinierskym zázrakom. Na stavbe Slavošovského tunela, vtedy nazývaného Tunel pod Homôľkou, pracovalo v ťažkých podmienkach približne 700 robotníkov a kamenné portály vyrábali okrem iných aj hluchonemí kamenári z Kremnice. Niektoré z ručne opracovaných žulových kvádrov, ktoré dodnes zdobia vstupy do podzemia, vážia až 200 kilogramov.
Keď bol tunel v apríli 1944 úspešne prerazený, zdalo sa, že vlaky vyrazia čo nevidieť. Lenže staviteľov dobehla história. Krátko nato vypuklo Slovenské národné povstanie, práce sa zastavili a slavošovské ústie tunela dokonca zavalili samotní partizáni – z obavy, že by ním mohli prejsť nemecké vojská. Práve preto sa toto ústie dnes nachádza pod úrovňou terénu. Definitívnu bodku za projektom napokon urobil koniec druhej svetovej vojny. Južné územia sa vrátili späť Československu, pôvodné trate boli opäť plne priechodné a extrémne drahé náhradné Gemerské spojky stratili zmysel. Do hotového tunela sa koľaje nikdy nepoložili a investované milióny zostali spať v lesoch.
Z toho, čo malo byť dopravnou tepnou, sa tak stala jedna z najpôsobivejších technických pamiatok regiónu. A cesta dovnútra stojí za to. Po prvých päťdesiatich metroch za vami denné svetlo definitívne zmizne a pohltí vás úplná tma. Keďže je tunel vedený do mierneho oblúka v tvare písmena S, nevidíte svetlo ani na druhom konci – ani pred sebou, ani za sebou. Teplota okamžite padá a aj v parnom lete je tu okolo desať stupňov. Jediné, čo počuť, je ozvena vlastných pneumatík, vlastný dych a kvapkanie podzemnej vody zo stropu. Bez kvalitnej čelovky alebo silného svetla na bicykli tu neprejdete ani meter. Povrch je síce upravený, no kvôli vlhkosti miestami klzký, takže opatrnosť je na mieste. Na bicykli trvá prejazd niekoľko minút, pešo zhruba hodinu.
Veľkou výhodou je, že návštevou jedného tunela sa to nekončí. Teleso nikdy nedokončenej železnice tvorí ucelenú cyklotrasu z Lubeníka do Slavošoviec, dlhú približne dvanásť kilometrov, ktorú bez problémov zvládnu aj rodiny s deťmi. Hneď po výjazde zo Slavošovského tunela čakajú ďalšie pamiatky. Koprášsky tunel je jeho výrazne menší, len 245 metrov dlhý súrodenec – vďaka kratšej dĺžke a priamemu smeru ním prehliadnete z jedného konca na druhý, takže čelovku môžete nechať v batohu. A hneď za ním sa otvára pohľad na monumentálny klenutý železobetónový viadukt, vysoký 36 metrov a dlhý 120 metrov. Tento „viadukt duchov“ sa klenie nad údolím uprostred takmer panenskej prírody. Vlak naň nikdy nevošiel, no vy sa po ňom môžete pokojne prejsť.
Celá oblasť pritom ponúka oveľa viac než len opustené tunely. Hneď vedľa trasy leží postupne obnovovaný coburgovský kaštieľ v Jelšave, neďaleko sa týči tajuplný hrad Muráň a v dosahu sú aj krasové jaskyne zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO vrátane unikátnej Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Na severe regiónu sa navyše dvíha Kráľova hoľa, kam vedie jedna z najvyššie položených cyklotrás v strednej Európe.
Slavošovský tunel je tak miestom, ktoré spája pohyb na čerstvom vzduchu s lekciou z dejepisu, na akú školské učebnice väčšinou zabúdajú. Je to stavba, ktorá mala slúžiť vlakom uprostred vojny, no namiesto toho dnes ponúka možno najtemnejší cyklistický zážitok na Slovensku. Stačí zladiť brzdy, zbaliť čelovku a vyraziť do úplnej tmy.
