Mesto, kde sa začala prvá svetová vojna
Na nenápadnom rohu ulice, pri kamennom moste cez riečku Miljacku sa 28. júna 1914 odohralo niekoľko sekúnd, ktoré zmenili svet. Práve tu Gavrilo Princip zastrelil rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku Žofiu – a tento atentát sa stal bezprostrednou zámienkou pre rozpútanie prvej svetovej vojny. Latinský most pritom vyzerá úplne obyčajne a väčšina návštevníkov by okolo neho prešla bez povšimnutia, nebyť pamätnej dosky na rohu. Je to dokonalý obraz Sarajeva: mesta, kde sa veľké dejiny odohrávajú na nečakane malých miestach.
Sarajevu sa nie nadarmo prezýva „európsky Jeruzalem“. V okruhu niekoľkých stoviek metrov tu po stáročia vedľa seba stoja mešity, katolícke katedrály, pravoslávne kostoly aj synagógy. V jednej ulici znie zvolávanie k modlitbe, o pár krokov ďalej stojí kostol. Toto prelínanie kultúr má korene v osmanskej minulosti a srdcom celého mesta zostáva Baščaršija, starý osmanský bazár z 15. storočia. Prechádzka jeho dláždenými uličkami plnými kováčskych dielní, z ktorých sa ozýva rytmické ťukanie kladiviek, je ako cesta o niekoľko storočí späť. Ústredným bodom bazáru je Sebilj, ikonická drevená fontána v maurskom štýle, okolo ktorej sa schádzajú miestni aj tisíce holubov. Len pár krokov odtiaľ stojí Gazi Husrev-begova mešita, najvýznamnejšia islamská stavba v krajine.
Sarajevo sa však nedá pochopiť bez pripomenutia novodobej histórie. V rokoch 1992 až 1996 mesto prežilo najdlhšie obliehanie hlavného mesta v dejinách modernej vojny – trvalo 1 425 dní, teda takmer štyri roky, čím prekonalo aj obliehanie Leningradu či Stalingradu. Stopy po guľkách a šrapneloch sú na fasádach mnohých budov viditeľné dodnes a na chodníkoch nájdete takzvané sarajevské ruže – jamy po dopadoch mín vyliate červenou živicou na miestach, kde zahynuli ľudia. Pre hlbšie pochopenie tej doby slúžia múzeá ako Galerija 11/07/95, ktorá pripomína obete genocídy v Srebrenici, alebo Múzeum detstva vo vojne, postavené na osobných predmetoch a svedectvách detí, ktoré obliehanie prežili.
Najsilnejším mementom tej éry je však Sarajevský tunel, miestnym známy ako Tunel spasa, teda Tunel záchrany. Tento približne 800 metrov dlhý tunel, ručne vykopaný pod pristávacou dráhou letiska, ktoré bolo pod kontrolou OSN, bol pre obkľúčené mesto jedinou spojnicou so svetom. Bol vysoký len asi meter a pol, takže ním ľudia museli prechádzať zhrbení, no práve cez túto úzku chodbu prúdilo do mesta jedlo, lieky, palivo aj zbrane a von sa cez ňu dostávali ranení. Odhaduje sa, že počas vojny ním prešlo státisíce ľudí. Dnes je zachovaných zhruba dvadsať metrov tunela, ktoré spolu s domom rodiny Kolarovcov – ten slúžil ako vstup na mestskej strane – tvoria mrazivé múzeum ľudskej vôle prežiť.
Aby ste Sarajevo videli celé naraz, oplatí sa vyviezť sa nad mesto. Zrekonštruovaná kabínková lanovka vás za pár minút vynesie z centra na horu Trebević, kam kedysi smerovali aj olympijské nádeje – v roku 1984 tu Sarajevo hostilo zimné olympijské hry. Namiesto obyčajnej cesty späť dole sa dá zísť pešo popri starej olympijskej bobovej dráhe, ktorú dnes pohltil les a pokryli graffiti „umelcov“ z celého sveta. Práve táto opustená betónová dráha, kedysi dejisko olympiády a neskôr frontová línia, je ďalším z mnohých sarajevských kontrastov.
Iný pohľad ponúka Avaz Twist Tower pri hlavnej stanici. So 176 metrami je to najvyššia budova v krajine, ľahko rozpoznateľná podľa skrútenej sklenenej fasády. Na 36. poschodí je vyhliadková terasa s kaviarňou a 360-stupňovým výhľadom na celé sarajevské údolie, mešity aj okolité horské štíty. Dať si tu kávu pri západe slnka je príjemný protiklad k vážnej histórii dolu v meste.
A keď už je reč o káve, tá je v Sarajeve celý rituál. Miestna káva sa podáva v medenej džezve na podnose spolu s kockou cukru, pohárom vody a sladkým lokumom (cukrovinka), a miestni pri nej dokážu presedieť. Jedlu kraľuje čevapi, valčeky z mletého mäsa grilované na dreve a podávané v nadýchanom chlebe s cibuľou a kajmakom. Treba ochutnať aj burek, chrumkavý závin z tenkého cesta pečený do špirály. Miestni majú pritom prísne pravidlo: ak je plnený syrom, špenátom alebo zemiakmi, burek mu zásadne nehovoria, ten je výhradne mäsový.
Jednu vec však treba spomenúť aj na rovinu. Pri prechádzkach centrom môžete naraziť na organizované skupiny žobrajúcich detí a miestni aj sprievodcovia dôrazne varujú, aby ste im nedávali peniaze – nekončia totiž u detí, ale v rukách gangov, ktoré ich na to zneužívajú. V dave okolo pamiatok si treba dávať pozor aj na vrecká a batohy. Je to odvrátená tvár mesta, ktoré inak prekvapuje vrúcnou pohostinnosťou.
A práve v tom je sila Sarajeva. Je to mesto, ktoré na vlastnej koži zažilo začiatok jednej svetovej vojny aj najdlhšie obliehanie inej, a napriek tomu si zachovalo živú energiu, vôňu kávy v uličkách bazáru a schopnosť hojiť vlastné rany. Niektoré mestá sa spoznávajú cez pamiatky. Sarajevo sa spoznáva cez príbehy, ktoré sa v ňom odohrali – a stále odohrávajú.
