Kde Pyreneje ukrývajú svoje najhlbšie tajomstvo
Existuje legenda o rytierovi Rolandovi, ktorý tu jednou ranou mečom rozťal hory na dve časti. Keď stojíte pred Brechou de Rolando – na predeli v skalnom hrebeni na hranici Španielska a Francúzska – a pozeráte sa na tú dokonalú, takmer geometricky presnú štrbinu vo vápenci, geologické vysvetlenie vám naozaj príde menej presvedčivé než legenda.
Toto je Národný park Ordesa y Monte Perdido. Miesto, kde krajina vyzerá, akoby ju niekto navrhoval s úmyslom šokovať.
Pyreneje sú vo všeobecnosti podceňovaným pohorím. Väčšina ľudí pozná Alpy a Dolomity, Pyreneje bývajú tým pohorím „medzi" – medzi Francúzskom a Španielskom alebo medzi Atlantikom a Stredozemným morom. A práve preto je Národný park Ordesa y Monte Perdido taký výnimočný. Nie je preplnený, nie je odfotený zo všetkých uhlov, nie je na každej druhej pohľadnici.
Kaňon Ordesa je prvá vec, ktorá vám vyrazí dych. Nie preto, že by ste o ňom čítali – ale preto, že keď doň vstúpite, steny sa dvíhajú tak kolmo a tak vysoko, že chvíľu trvá, kým si mozog dokáže spracovať mierku. Rieka Arazas tečie po dne kaňonu a na každom kilometri padá cez inú kaskádu. Nad vami sú fajas – úzke prirodzené rímsy vytesané do skaly, po ktorých vedú chodníky strmo nad kaňonom. Z nich údolie vyzerá ako hračkársky minimodel krajiny.
Na konci kaňonu čaká Cola de Caballo – Konský chvost. Vodopád, ktorý sa rozvetvuje do bieleho vejára a kĺže po vápenci z výšky, ktorú nedokážete zachytiť objektívom.
Nad celým tým svetom stojí Monte Perdido – Stratená hora. Francúzi jej dali tento názov, pretože z ich strany ju ukrývajú iné vrchy a hmla a preto je prakticky neviditeľná. Španieli to vnímajú inak – pre nich je to hora, ktorá sa skrýva pred tými, čo jej nie sú hodní.
Hora si svoju záhadnosť drží dodnes. Na jej severnej stene leží jeden z posledných ľadovcov v celých Pyrenejách – pomaly ustupujúci, ale ešte stále tam. A pod ním jazero Lago Helado, Zamrznuté jazero, kde kusy ľadu plávajú aj uprostred leta.
Park nie je len o jednom kaňone a jednej hore. Sú tu štyri doliny, každá s iným charakterom – dramatický Añisclo, tichý Escuaín, otvorená Pineta s Monte Perdidom priamo nad sebou. A potom je tu francúzska strana s Cirque de Gavarnie, „ľadovcový kotol“ kde vodopád padá z výšky štyristodvadsaťdva metrov. Celá táto oblasť tvorí jeden spoločný celok, UNESCO lokalitu, ktorá ignoruje štátne hranice rovnako ľahko ako supy krúžiace nad hrebeňom.
Sup bradatý – lammergeier – je mimochodom jeden z dôvodov, prečo sa oplatí len tak sedieť a pozorovať oblohu. Rozpätie krídel takmer tri metre, let pomalý a istý, spôsob lovu jedinečný v celej ríši vtákov: kosť pustí z výšky na skalu, aby sa rozbila, a zje dreň. Ľudia ho stáročia považovali za nebezpečného predátora a takmer ho vyhubili. Dnes sa jeho populácia vracia a Ordesa patrí k miestam, kde ho možno vidieť pravidelne.
Ordesa y Monte Perdido je jedno z tých miest, kde ľutujete, že ste neprišli skôr. A kde viete ešte pred odchodom, že sa vrátite.
