Snehobiele lipicany
Lipicansky kôň sa rodí tmavý. Bielym sa stáva postupne, niekedy až po siedmich rokoch. Každú jar preto v Lipici vyzerajú výbehy rovnako: biele kobyly, pri nohách tmavé žriebätá. Jeden z najväčších vizuálnych kontrastov, aké môžete pri koňoch vidieť.
Lipica je miesto v slovinskom krase, kde sa od roku 1580 nepretržite chová jedno jediné plemeno. Žrebčín funguje viac ako štyri storočia, čo z neho robí najstarší európsky žrebčín chovajúci jedno plemeno bez prerušenia. Zakladateľom bol habsburský arcivojvoda Karol II., ktorý tu nechal vybudovať chovné zázemie a priviezť prvé španielske kone. Z nich a z následného kríženia s arabskými, talianskymi a dánskymi líniami vznikol lipicán tak, ako ho poznáme dnes. Každý lipicánsky kôň na svete má v rodokmeňi niektorú zo zakladateľských línií – Pluto, Conversano, Favory alebo Neapolitano.
História žrebčína však nebola pokojná. Kone museli Lipicu niekoľkokrát náhle opustiť – pred Napoleonom, počas vojen a zakaždým v zhone. Počas francúzskej okupácie Napoleon daroval celý žrebčín maršalovi Marmontovi, ktorý ho prenajal. Výsledkom bolo takmer úplné zničenie areálu. Napriek tomu sa Lipica zakaždým obnovila. Chov lipicánov sa medzičasom rozšíril do viacerých krajín a tradícia ich chovu je dnes zapísaná na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Spoločne ju nominovalo osem krajín vrátane Slovinska, Rakúska, Maďarska a Slovenska.
To, čo Lipica ponúka dnes, nie je len pohľad na kone vo výbehu. Každé ráno vychádza stádo kobýl so žriebätami na pastviny – tento každodenný rituál sa tu opakuje rovnako stáročia a patrí medzi najpokojnejšie obrazy, aké môžete na farme zažiť. Okrem toho tu funguje Klasická jazdecká škola s pravidelnými predstaveniami, kde žrebce predvádzajú vysokú školu jazdenia. Prihliadať môžete aj na každodenné tréningy. Pre tých, ktorí chcú niečo aktívnejšie, ponúka žrebčín jazdu v kočiari po areáli, jazdecké lekcie aj kontakt so samotným zvieraťom priamo v stajni. Súčasťou areálu je múzeum lipicána Lipikum aj galéria slovinského konštruktivistu Auguszta Černigoja, ktorý tu prežil záver svojho tvorivého života. Žrebčín má rozlohu viac ako 300 hektárov a prechádzka po jeho alejách je sám o sebe dôvod na návštevu.
Lipica nie je jediné miesto, kde môžete lipicánov stretnúť. Najznámejšia je Španielska jazdecká škola vo Viedni, ktorá používa lipicánov dodnes a jej vystúpenia patria k najznámejším jazdeckým šou na svete – priamo nadväzuje na tradíciu pochádzajúcu z Lipice. A pre Slovákov je tu ešte jedna adresa: Národný žrebčín v Topoľčiankach. Vznikol v roku 1921, pričom prvé kone prišli priamo z Lipice – kobyli a žrebce, z ktorých začala nová kapitola chovu lipicána na Slovensku. Topoľčianky sú pritom v Európe unikátom– nikde inde na kontinente sa na jednom mieste nechová toľko konských plemien naraz. Okrem lipicánov tu chovajú shagya-araba, arabského plnokrvníka, hucuľa aj slovenského teplokrvníka.
Ak plánujete cestu do Slovinska, Lipica leží pri talianskych hraniciach neďaleko Terstu a z Ľubľany je to necelá hodina autom. Dá sa spojiť s návštevou Postojnskej jaskyne, ktorá je odtiaľ len pár kilometrov. Ak hľadáte zastávku na Slovensku, Topoľčianky sú neďaleko Nitry – a lipicáni, ktorí sa tu pasú, pochádzajú z tej istej línie ako ich príbuzní v Slovinsku.
