Postojnská jaskyňa (Postojna jama)
Predstav si živočícha, ktorý nepotrebuje jesť niekoľko rokov, dožíva sa sto rokov, nemá oči a napriek tomu vníma všetko okolo seba. Nie je to výtvor sci-fi scenáristu. Žije v tme pod slovinskou zemou a stáročia ho ľudia považovali za dračie mláďa.
Postojnská jaskyňa (Postojna) v Slovinsku je miesto, kde sa pred vstupom do tmy sadáš do vlaku. Nie metaforicky – doslova. Malý podzemný vlak ťa odvezie hlboko do krasu a odtiaľ pokračuješ pešo chodbami, ktoré dokopy merajú viac než 24 kilometrov. Za dvesto rokov organizovaného turizmu ju navštívilo viac než 39 miliónov ľudí – to je celá populácia Poľska.
Jaskyňa nie je jeden veľký tunel. Krajina sa v nej mení – úzke chodby striedajú obrovské siene. Jeden z kolapsových dómov má objem viac než 168 tisíc kubických metrov. Londýnska katedrála sv. Pavla by sa doň vošla s rezervou. Priamo v ňom stojí aj najstarší datovaný stalagmit na turistickej trase, prezývaný Mrakodrap – 16 metrov vysoký, 150 000 rokov starý. Napriek tomu je v kontexte jaskyne stále relatívne mladý útvar, keďže samotná jaskyňa sa začala formovať pred tromi miliónmi rokov. Kvapľovce tu rastú priemerne milimeter za desať rokov.
A potom sú tu olmovia. Keď ich silné prúdy vody občas vyniesli na povrch, miestni neverili vlastným očiam – bledá takmer priehľadná koža, červené žiabre, štyri končatiny, žiadne oči. Záver bol jasný: v jaskyni žije drak a toto sú jeho mláďatá. Vedci sa o tento tvor začali zaujímať v 18. storočí a súperili medzi sebou, kto ho prvý vedecky opíše. Nakoniec sa tak stalo v roku 1768 pod latinským názvom Proteus anguinus. Darwin ho spomína vo svojom diele O pôvode druhov.
Olm je výsledok evolúcie, ktorá vypla všetko nepotrebné. Keďže v tme oči nepomáhajú, postupne ich stratil – namiesto nich používa kožné receptory citlivé na svetlo aj vibrácie. Dokáže prežiť bez potravy niekoľko rokov. Dožíva sa až sto rokov. Jeho rozmnožovanie zostávalo vede záhadou celé storočia, pretože v tmavých podzemných vodách ho bolo takmer nemožné sledovať. Prvý raz sa to podarilo až v roku 2016, keď samica v akváriu jaskynného areálu zniesla vajíčka a vyliahlo sa 21 mláďat.
Postojna má aj svoju knižnú históriu. V roku 1819 ju prvýkrát oficiálne navštívil rakúsky korunný princ Ferdinand I. a po ňom začali prichádzať návštevníci z celého sveta. Vedenie jaskyne zaviedlo návštevnícku knihu, ktorá sa postupne stala fascinujúcim dobovým dokumentom. Na jej stránkach je podpis grófa Tolstého, Mozartovho syna Wolfganga ml. – ktorý návštevu podrobne opísal v denníku – aj záznamy Thomasa Cooka, zakladateľa prvej cestovnej agentúry na svete. Cook jaskyňu zahrnul do svojej prvej cesty okolo sveta v roku 1873 a vo svojom propagačnom materiáli napísal, že cesta z Benátok do Postojny sa kvôli nej oplatí. Za dvesto rokov existencie vzniklo celkovo 31 takýchto návštevníckych kníh.
Návšteva Postojnskej jaskyne nevyžaduje žiadnu prípravu ani kondíciu. Sadneš do vlaku, necháš sa odviezť a potom kráčaš. Jaskyňa má celoročne stálu teplotu 10 stupňov – v lete príjemné osvieženie, v zime teplo. Jediné, čo treba vedieť dopredu: obliecť si niečo teplé.
