Severný Sentinel: ostrov, na ktorý sa nesmie

Severný Sentinel je malý ostrov v Andamanskom súostroví s rozlohou asi 60 štvorcových kilometrov, obklopený koralovými útesmi a hustým tropickým pralesom. Žije tu jeden z posledných skutočne nekontaktovaných kmeňov na svete — Sentinelci — a počas celej zaznamenávanej histórie dávali jasne najavo, že nestoja o kontakt s vonkajším svetom.

Pokusy o nadviazanie kontaktu majú dlhú a väčšinou pochmúrnu históriu. V roku 1880 britský koloniálny úradník Maurice Portman pristál na ostrove ozbrojenou skupinou, domorodci utiekli do pralesa. Portmanovi muži zajali šesť ľudí — starého muža, ženu a štyri deti. Starší dvaja zomreli krátko po prevoze do Port Blairu. Deti boli urýchlene vrátené späť aj s darmi. V roku 1974 priplávala skupina z National Geographic natočiť dokumentárny film. Sentinelci vypálili šípy — jeden zasiahol režiséra do stehna. Dary, ktoré skupina prinášala, nechali na pláži. Prasa a bábiku domorodci zakopali. Hliníkový riad si vzali.

Jediný zdokumentovaný prípad, keď Sentinelci reagovali bez zbraní, sa odohral v januári 1991. Indický antropologický tím vrátane antropologičky Madhumaly Chattopadhyayovej — prvej ženy, ktorá sa kedy takejto výpravy zúčastnila — priviezol kokosové orechy. Sentinelci vstúpili do vody, zbierali orechy, priblížili sa k člnu. Pri jednom momente zdvihol mladý muž luk — žena vedľa neho mu šípom sklopila dole. Pri druhej návšteve o mesiac neskôr už Sentinelci nastúpili priamo do člna a vzali si celé vrece kokosu. Tieto dve stretnutia sú dodnes považované za jediné, skutočne, priateľské kontakty v celej histórii.

Potom sa pokusy zastavili. Indická vláda sa rozhodla pre politiku minimálneho zasahovania a v okruhu 5,5 kilometra od ostrova je vstup zakázaný

V roku 2018 priplával k ostrovu 26-ročný americký misionár John Allen Chau s úmyslom obrátiť Sentinelcov na kresťanstvo. Do denníka si zapísal, že ostrov považuje za poslednú baštu Satana na Zemi. Rybári, ktorým zaplatil za dopravu, neskôr videli, ako domorodci ťahajú jeho telo po pláži. Indické úrady sa ho nepokúsili vyzdvihnúť — riziko stretnutia bolo príliš veľké.

Kto vlastne sú Sentinelci? Prakticky o nich nevieme takmer nič. Ich jazyk je neznámy a nezaradený do žiadnej jazykovej skupiny. Ich počet sa odhaduje na 50 až 500 jedincov, väčšina odhadov hovorí o 100 až 200 ľuďoch. Sú to lovci a zberači, používajú luky, šípy a oštepy, lovia morské plody aj lesné zvieratá. Nemajú poľnohospodárstvo. Kovy nespracúvajú tavením, ale zbierajú železo z lodných vrakov — po stroskotaní lode MV Primrose pri ostrove v roku 1981 pravidelne pristávali pri vraku lode na člnoch a odnášali kusy kovov na výrobu zbraní.

Jedným zo zásadných dôvodov, prečo indická vláda akýkoľvek kontakt zakazuje, je zdravotná zraniteľnosť. Sentinelci pravdepodobne nemajú imunitu voči bežným chorobám ako chrípka či osýpky. Vírus, ktorý bežný cestovateľ prenesie bez príznakov, by mohol vyhubiť celý kmeň.

Andamanské ostrovy sú ako celok dostupnou a krásnou turistickou destináciou. Ostrovy ako Havelock alebo Neil Island ponúkajú tyrkysovú vodu, biele pláže a korálové útesy patria medzi najkrajšie v celej Indii. Severný Sentinel leží asi 64 kilometrov od hlavného mesta Port Blair a turistické oblasti sú od neho striktne oddelené. Bežný návštevník sa k nemu omylom ani nepriblíži — a ani by nemal.

Sentinelci existujú na tomto ostrove desiatky tisíc rokov. Ich predkovia sa na Andamany dostali v časoch, keď bola hladina oceánov nižšia a súostrovie bolo dostupné peši z ázijskej pevniny. Prežili kolonializmus, tsunami v roku 2004 a aj každý pokus o kontakt, ktorý za stáročia prišiel. Správa Anthropological Survey of India to formulovala nasledovne: tieto kmene nepotrebujú, aby ich cudzinci ochraňovali. Potrebujú len, aby ich nechali na pokoji.