Aká je jedna z najlepších vecí na pobyte v hoteli? Samozrejme, každodenný servis. Je skvelé mať k dispozícii tím, ktorý za vás ustelie posteľ a vynesie smeti, no neznamená to, že máte úplnú „priepustku“ na neporiadok.

Tu sú základné pravidlá „ÁNO“ a „NIE“, ktoré by mal ovládať každý cestovateľ.

Sú hory, ktoré človek obdivuje pre výšku. A potom sú hory, ktoré v sebe nesú príbeh väčší než samotný vrchol. Ararat patrí do tej druhej skupiny. Keď sa na východe Turecko objaví na horizonte jeho zasnežený kužeľ, nepôsobí len ako hora. Pôsobí ako symbol, ktorý poznajú veriaci, historici aj cestovatelia.

Keď sa povie Peru, väčšina ľudí si predstaví Machu Picchu, lamy, farebné trhy a vysoké Andy. Len málokomu však ako prvé napadne, že jedným z najtradičnejších jedál tejto krajiny je obyčajné morča. Presnejšie povedané cuy – ako ho volajú miestni. Pre nás je to zviera, ktoré si mnohí spájajú s detstvom, domácim miláčikom a klietkou v detskej izbe. V Peru má však úplne iné miesto. Nie je to zvieratko na hranie, ale súčasť kultúry, tradície a gastronómie, ktorá siaha hlboko do minulosti.

Na sociálnych sieťach sa v poslednom čase objavuje názor, že pokožku netreba nijako chrániť pred slnečným žiarením. Tento postoj je však nesprávny. Ochrana pred slnkom je dôležitá, pretože ultrafialové žiarenie má výrazný vplyv na zdravie pokožky. V minulosti sa ľudia úmyselne neopálili, práve naopak. V starovekom Ríme, Grécku aj v stredoveku bola znakom spoločenského postavenia bledá pokožka, ktorá naznačovala, že človek nemusí pracovať vonku na slnku.

Na prvý pohľad nepôsobia extrémne. Najvyššia z nich, Cima Grande, má 2 999 metrov – čo je zaujímavý detail, pretože jej chýba jediný meter k symbolickej trojtisícovke. Vedľa nej stojí o niečo nižšia Cima Ovest a najmenšia Cima Piccola. Spolu vytvárajú siluetu, ktorá nemá v Alpách veľa konkurencie. Nie sú to klasické „špičaté“ štíty, ale skôr vertikálne bloky s ostrými hranami, ktoré pripomínajú hradby alebo veže.

Toto územie bolo viac než sto rokov úplne odrezané od bežného sveta. Strážené, neprístupné, zahalené legendami o obrovskom bohatstve aj nekompromisnej ochrane. Vzniklo ako rezervácia na diamantových poliach a dodnes patrí medzi najmenej dostupné miesta v celej Afrike.

Na úvod si však priznajme jednu nepresnosť – a to rovno v názve. Správne by sme mali hovoriť o národnom parku Tsau ǁKhaeb. Takto sa totiž toto miesto označuje v jazyku Khoekhoegowab. Lenže tento názov používa málokto. Aj preto, že znak „ǁ“ nie je chyba ani zvláštny symbol, ale tzv. klikacia spoluhláska (tlosknutie jazykom).

V tropických dažďových pralesoch juhovýchodnej Ázie existuje rastlina, ktorá pôsobí skôr ako niečo z iného sveta než ako obyčajný kvet. Nevidíš ju z diaľky, nenájdeš ju na každom kroku a určite ju nezacítiš ako prvú vec, ktorá by ťa do džungle lákala. A predsa – keď sa objaví, je nemožné ju ignorovať.

Lago di Braies patrí medzi tie miesta, ktoré dnes pozná takmer každý – aj keď tam nikdy nebol. Fotografie tyrkysovej vody, drevených člnov a dramatických štítov v pozadí obleteli svet. A napriek tomu je to jedno z mála miest, kde realita naozaj vyzerá tak dobre ako na obrázkoch.

Prečo sa jedna švajčiarsko-talianska hora stala symbolom Álp, logom čokolády aj jedným z najfotografovanejších vrcholov sveta? V tomto článku sa dozvieš, prečo má Matterhorn taký dokonale ostrý tvar, ako sa z jeho prvého výstupu stala tragédia sledovaná celou Európou, prečo sa pri jeho vrchole často tvorí zvláštny „vlajkový“ oblak, koľko ľudí sa ho pokúša zdolať každú sezónu a prečo je aj dnes považovaný za jednu z najnebezpečnejších hôr sveta.

Polárna žiara bola v minulosti predmetom rôznych legiend. Inuiti verili, že ide o tancujúce duše mŕtvych, zatiaľ čo Vikingovia ju považovali za most medzi svetom ľudí a ríšou bohov Asgardom. Moderná veda však tento jav vysvetľuje inak. Na začiatku vzniku polárnej žiary stojí Slnko, konkrétne slnečné erupcie spôsobené náhlym uvoľnením magnetickej energie.

Benátky patria medzi miesta, ktoré na prvý pohľad nedávajú úplne zmysel. Mesto bez áut, postavené na vode, rozdelené kanálmi a spojené stovkami mostov. Dnes ich vnímame ako romantickú kulisu, no ich vznik bol v skutočnosti veľmi praktický. V 5. storočí sem začali utekať obyvatelia pevniny pred nájazdmi barbarov. Bahnitá lagúna nebola pohodlná, úrodná ani jednoduchá na život, ale mala jednu obrovskú výhodu – bola bezpečná. Nepriateľské vojská sa do plytkej vody a medzi ostrovy dostávali len ťažko.

Je 1. december 1934, krátko po pol piatej popoludní. V leningradskom Smolnom paláci sa ponáhľa do svojej kancelárie vysoký predstaviteľ komunistickej strany Sergej Kirov. Má pred sebou dôležitý prejav, v ktorom má oznámiť rozhodnutie o zrušení prídelového systému. Úlohu mu len deň predtým osobne zveril sovietsky vodca Josif Stalin. Do kancelárie však nikdy nedôjde. Na chodbe ho zastaví Leonid Nikolajev, priloží mu zbraň k zátylku a vystrelí. Kirov je na mieste mŕtvy.

Keď dnes prichádzaš do oblasti  talianskych Dolomitov, vidíš pred sebou dramatickú, no pokojne pôsobiacu horskú krajinu. Ostré vápencové štíty, zelené lúky, horské chaty a turistov, ktorí si užívajú výhľady. Len málokto si na prvý pohľad uvedomí, že práve tu prebiehal jeden z najextrémnejších frontov prvej svetovej vojny. Nie v zákopoch, ale v nadmorských výškach nad 2500 metrov, priamo v skalách.

Kuala Lumpur, pulzujúca metropola Malajzie, je mestom kontrastov, kde sa staré koloniálne budovy stretávajú s futuristickou architektúrou. Žiadna stavba však nedefinuje panorámu tohto mesta tak výrazne ako Petronas Twin Towers. Tieto dvojičky nie sú len administratívnym centrom národnej ropnej spoločnosti Petroliam Nasional (v skrátenej verzii Petronas), ale predovšetkým hrdým symbolom ekonomického vzostupu krajiny a jej ambície stať sa globálnym hráčom. S celkovou výškou 452 metrov držali v rokoch 1996 až 2004 titul najvyšších budov sveta.

Podľa egyptskej mytológie daroval písmo ľuďom boh múdrosti Thovt. Malo slúžiť nielen na lepšiu organizáciu spoločnosti starovekého Egypta, ale aj na komunikáciu s bohmi. Toto posvätné písmo, známe ako hieroglyfy, sa vyvíjalo viac než tri tisícročia, kým na dlhé obdobie upadlo do zabudnutia. Hieroglyfy sa pôvodne používali najmä na zaznamenávanie náboženských textov a boli vytesávané do kameňa, na steny hrobiek, sarkofágov či monumentov.

Uprostred nekonečného Tichého oceánu leží ostrov, ktorý patrí medzi najizolovanejšie obývané miesta planéty. Napriek svojej odľahlosti každoročne priťahuje cestovateľov z celého sveta. Dôvod je jednoduchý – tajomné kamenné sochy moai a unikátna kultúra Polynézie.

Po tom, čo bol ostrov počas pandémie takmer tri roky úplne uzavretý, sa dnes opäť postupne vracia na mapu cestovateľov. Najbližšia pevnina je vzdialená tisíce kilometrov a jediný spôsob, ako sa sem dostať, je lietadlom. Práve táto izolácia však robí z ostrova výnimočné miesto s jedinečnou atmosférou.

Ľudstvo dokáže štiepiť atóm aj pristáť na iných planétach, no s absolútnou istotou stále nevieme povedať, aké bude počasie o niekoľko dní. Predpovede sa totiž môžu mýliť a pravdepodobne nikdy nebudú stopercentne presné. Na úvod je dôležité rozlíšiť pojmy počasie a klíma. Počasie predstavuje aktuálny stav atmosféry, teda to, čo práve cítime – napríklad teplotu, vlhkosť či tlak vzduchu. Klíma je naopak dlhodobý priemer počasia v danej oblasti, ktorý ovplyvňujú faktory ako zemepisná šírka, nadmorská výška alebo morské prúdy.

Keď zomrel Alfred Nobel, jeho príbuzní ostali v šoku. Nešlo však ani tak o smrť známeho a bohatého vynálezcu, ale skôr o obsah jeho závetu. Nobel totiž odkázal väčšinu svojho majetku do fondu, ktorého výnosy sa mali každoročne rozdeliť medzi osobnosti, ktoré sa najviac zaslúžili o významný prínos v piatich oblastiach – fyzike, chémii, medicíne alebo fyziológii, literatúre a mieru.

Je ráno 23. mája 1786 na severovýchodnom pobreží Madagaskaru. Tropické ticho náhle prerušia výstrely. Francúzski vojaci útočia na malú osadu ukrytú v džungli. Obrana trvá len niekoľko minút. Jeden výstrel do hrude rozhodne všetko. Na zemi zostáva ležať Móric Beňovský – muž, ktorého život pripomína dobrodružný román.

Jeho príbeh sa však nezačal na konci sveta, ale vo Vrbovom pri Piešťanoch, kde sa narodil v roku 1746.

Len máloktorá historická postava vyvoláva toľko obdivu aj odporu zároveň ako Hernán Cortés. Na jednej strane schopný veliteľ, odvážny dobrodruh a mimoriadne ambiciózny muž. Na druhej strane dobyvateľ, ktorého meno je navždy spojené s pádom jednej z najvyspelejších civilizácií predkolumbovskej Ameriky.

Práve Cortés sa zapísal do dejín ako muž, ktorý s pomerne malou skupinou Španielov, pomocou miestnych spojencov, výnimočnej prefíkanosti a tiež vďaka chorobám zavlečeným z Európy, dokázal poraziť obrovskú a mocnú Aztécku ríšu.