Petronas Twin Towers: Keď sa islamská tradícia dotkne nebies

Kuala Lumpur, pulzujúca metropola Malajzie, je mestom kontrastov, kde sa staré koloniálne budovy stretávajú s futuristickou architektúrou. Žiadna stavba však nedefinuje panorámu tohto mesta tak výrazne ako Petronas Twin Towers. Tieto dvojičky nie sú len administratívnym centrom národnej ropnej spoločnosti Petroliam Nasional (v skrátenej verzii Petronas), ale predovšetkým hrdým symbolom ekonomického vzostupu krajiny a jej ambície stať sa globálnym hráčom. S celkovou výškou 452 metrov držali v rokoch 1996 až 2004 titul najvyšších budov sveta, pričom ich prvenstvo v rámci dvojičiek zostáva dodnes neprekonané.

Cesta k ich vzniku sa začala písať v roku 1992, kedy bol predstavený odvážny návrh argentínsko-amerického architekta Césara Pelliho. Miesto, kde dnes veže stoja, malo predtým celkom iný účel – slúžilo ako dostihová dráha. Vláda však mala jasnú víziu premeniť toto územie na srdce nového moderného centra. Pelli pri návrhu nehľadal inšpiráciu v západných mrakodrapoch, ale v miestnych koreňoch. Fascinujúci pôdorys každej veže je založený na Rub el Hizb, moslimskom symbole dvoch prekrývajúcich sa štvorcov. Osem bodov prieniku týchto štvorcov je doplnených o malé kruhové výplne, čím vzniká jedinečná zmes uhlov a oblých tvarov. Tento dizajn symbolizuje jednotu, harmóniu a stabilitu – kľúčové princípy islamu. Celkový efekt „multifasádnych diamantov iskriacich na slnku“ dotvára obklad z panelov z nehrdzavejúcej ocele a skla.

Samotná výstavba, ktorá sa začala v roku 1994, bola v podstate medzinárodným inžinierskym súbojom. Kvôli prísnemu termínu šiestich rokov sa malajzijská vláda rozhodla najať dve samostatné konzorciá. Vežu 1 stavala japonská Hazama Corporation, zatiaľ čo Vežu 2 malo pod palcom juhokórejské konzorcium Samsung C&T. Súťaž medzi nimi bola taká intenzívna, že budovy rástli priemernou rýchlosťou jedno poschodie za štyri dni. Hoci veže vyzerajú identicky, ich stavba nebola bez problémov. Pri výstavbe 72. poschodia Veže 2 inžinieri zistili, že sa budova nakláňa o 25 milimetrov. Aby tento náklon vykompenzovali, nasledujúcich 16 poschodí bolo postavených s miernym opačným sklonom, pričom vertikalita sa kontrolovala dvakrát denne až do dokončenia stavby v roku 1998.

Technickým unikátom a vizuálnym stredobodom celého komplexu je nepochybne Sky Bridge, spojovací most medzi 41. a 42. poschodím. Tento dvojpodlažný most vo výške 170 metrov nad zemou je so svojou dĺžkou 58 metrov považovaný za najvyšší svojho druhu na svete. Zaujímavosťou je, že most nie je k vežiam pripevnený napevno. Je navrhnutý tak, aby sa mohol voľne zasúvať a vysúvať podľa toho, ako sa mrakodrapy pod vplyvom vetra prirodzene nakláňajú. Okrem estetiky a funkcie vyhliadky má aj kritickú bezpečnostnú úlohu – v prípade požiaru alebo inej núdze v jednej veži môžu ľudia prejsť cez most do susednej bezpečnej budovy.

Interiér veží je rovnako fascinujúci ako ich exteriér. Aby sa v štíhlych konštrukciách ušetril priestor pre kancelárie, inžinieri museli nájsť spôsob, ako zredukovať počet výťahových šácht. Spoločnosť Otis preto nasadila systém 58 dvojpodlažných výťahov, kde cestujúci nastupujú do spodnej alebo hornej kabíny podľa toho, či smerujú na párne alebo nepárne poschodie. Ak sa chcete dostať na najvyššie 88. podlažie vo výške 375 metrov, musíte na moste prestúpiť do ďalšieho výťahu. Zatiaľ čo celú Vežu 1 okupuje spoločnosť Petronas, Veža 2 je domovom mnohých svetových firiem ako Microsoft, Huawei, IBM či Bloomberg.

Pre turistov ponúkajú veže zážitok, ktorý začína hlboko pod ich základmi. Na základni dvojičiek sa nachádza Suria KLCC, jedno z najväčších a najluxusnejších nákupných centier v Malajzii. Okrem prémiových obchodov tu návštevníci nájdu vedecké centrum, divadlo, umeleckú galériu a dokonca aj podmorské akvárium. Kultúrny rozmer komplexu dopĺňa koncertná sieň, ktorá je domovom Malajzijského filharmonického orchestra. Kto chce zažiť skutočný výhľad, môže si rezervovať exkurziu na Sky Bridge a pozorovaciu palubu na 86. poschodí, ktorá ponúka dychberúce panorámy celého Kuala Lumpur.

Svoju slávu si Petronas Towers upevnili aj v popkultúre. Stali sa dejiskom finálnej scény filmu Pasca z roku 1999 so Seanom Connerym, no objavili sa aj v blockbusteroch ako Deň nezávislosti: Nový útok alebo v indickom hite Don. Tieto filmové momenty len podčiarkujú status budov ako globálnej ikony.

Návšteva Petronas Towers nie je len o číslach, metroch a oceli. Je to stretnutie s víziou krajiny, ktorá dokázala prepojiť modernú inžiniersku precíznosť so svojím duchovným dedičstvom. Či už stojíte v parku KLCC a sledujete, ako sa ich špičky dotýkajú mrakov, alebo obdivujete precízne detaily na Sky Bridge, dvojičky v každom momente pripomínajú, že hranice architektúry sú len tam, kam siaha ľudská odvaha a vynaliezavosť.

 

Next
Next

Ako funguju hieroglyfy?