Ako funguju hieroglyfy?

Podľa egyptskej mytológie daroval písmo ľuďom boh múdrosti Thovt. Malo slúžiť nielen na lepšiu organizáciu spoločnosti starovekého Egypta, ale aj na komunikáciu s bohmi. Toto posvätné písmo, známe ako hieroglyfy, sa vyvíjalo viac než tri tisícročia, kým na dlhé obdobie upadlo do zabudnutia.

Hieroglyfy sa pôvodne používali najmä na zaznamenávanie náboženských textov a boli vytesávané do kameňa, na steny hrobiek, sarkofágov či monumentov. S vývojom staroegyptského jazyka sa menila aj ich podoba. Zatiaľ čo na stenách zostávali pôvodné znaky, pre každodenné písanie na papyrus vznikli jednoduchšie a rýchlejšie formy písma.

V 4. storočí, počas rímskej nadvlády a šírenia kresťanstva, postupne ubúdalo ľudí, ktorí vedeli hieroglyfy čítať. Postupne sa stali záhadou, ktorú sa snažili rozlúštiť učenci a bádatelia, no bez úspechu.

Zlom nastal až v roku 1799 počas Napoleonovho ťaženia do Egypta, keď bola objavená Rosettská doska. Pochádza z 2. storočia pred naším letopočtom a obsahuje jeden text zapísaný tromi rôznymi písmami: hieroglyfmi, démotickým egyptským písmom a starogréčtinou. Práve vďaka gréčtine, ktorú bolo možné preložiť, sa Rosettská doska stala kľúčom k rozlúšteniu hieroglyfov.

Najväčší pokrok dosiahli vedci Thomas Young a Jean-François Champollion. Young zistil, že hieroglyfy nemusia byť len symbolické, ale môžu mať aj fonetický význam. Napríklad znak sovy neznamená iba sovu, ale môže označovať aj hlásku M. Champollion tieto poznatky rozvinul a vďaka znalosti koptštiny dokázal rozlúštiť základný systém písma.

Hieroglyfy sa delia na tri základné typy. Ideogramy sú znaky, ktoré priamo zobrazujú význam, napríklad slnko, život alebo oko. Fonogramy predstavujú zvuky, najčastejšie spoluhlásky, a môžu byť jednohláskové aj viachláskové. Existujú aj znaky, ktoré môžu fungovať ako ideogram aj fonogram, pričom ich význam sa rozlišuje pomocou značky pod symbolom.

Tretím typom sú determinatívy, ktoré sa nečítajú, ale pomáhajú určiť význam slova. Keďže v hieroglyfoch chýbajú samohlásky, medzery aj interpunkcia, determinatívy pomáhajú rozlíšiť, či ide napríklad o činnosť, predmet alebo abstraktný pojem. Pri menách sa na konci používali znaky označujúce napríklad muža alebo ženu.

Čítanie hieroglyfov má svoje pravidlá. Text môže byť zapísaný sprava doľava, zľava doprava alebo zhora nadol. Smer čítania sa určuje podľa orientácie postáv alebo zvierat – číta sa proti smeru ich pohľadu. V niektorých prípadoch sa smer môže v rámci jedného riadku meniť, najmä ak sa v texte nachádza symbol anch, ktorý môže rozdeľovať text na dve časti.

Ak sa v texte objaví skupina znakov uzavretá v oválnom ráme, ide o kartušu, ktorá označuje meno významnej alebo božskej osoby. Tento rám zároveň symbolizuje večnosť a ochranu mena.

Hieroglyfy tak predstavujú komplexný a prepracovaný systém písma, ktorý spája obrazové, zvukové aj významové prvky.