Móric Beňovský: Slovák, ktorý precestoval svet a chcel ovládnuť Madagaskar

Je ráno 23. mája 1786 na severovýchodnom pobreží Madagaskaru. Tropické ticho náhle prerušia výstrely. Francúzski vojaci útočia na malú osadu ukrytú v džungli. Obrana trvá len niekoľko minút. Jeden výstrel do hrude rozhodne všetko. Na zemi zostáva ležať Móric Beňovský – muž, ktorého život pripomína dobrodružný román.

Jeho príbeh sa však nezačal na konci sveta, ale vo Vrbovom pri Piešťanoch, kde sa narodil v roku 1746. Pochádzal zo šľachtickej rodiny, no jeho mladosť bola poznačená skôr konfliktmi než pohodlím. Po smrti rodičov sa zaplietol do sporov o dedičstvo s nevlastnými súrodencami. Situácia vyústila do súdneho procesu a keď mu hrozilo väzenie, rozhodol sa utiecť. Netušil, že týmto krokom sa začína jeho celoživotné putovanie.

Na Spiši sa síce pokúsil usadiť – oženil sa so Zuzanou, dcérou bohatého mešťana, a čoskoro sa stal otcom – no pokojný život mu nebol súdený. Vstúpil do poľského povstania známeho ako Barská konfederácia, kde bojoval proti ruskému vplyvu. Jeho vojenská epizóda sa však skončila zajatím. Rusi ho odviedli do vnútrozemia a po ďalšom pokuse o útek ho odsúdili na doživotné vyhnanstvo na Kamčatke.

Cesta cez Sibír trvala takmer desať mesiacov. Nekonečné vzdialenosti, mráz a vyčerpanie predstavovali pre väčšinu odsúdencov konečnú stanicu. Beňovský sa však ani tu nevzdal. Na Kamčatke si získal dôveru veliteľa posádky a postupne začal pripravovať útek. V roku 1771 zorganizoval vzburu, ovládol loď a s približne sedemdesiatimi ľuďmi odplával do neznáma.

Nasledovala mimoriadne odvážna plavba naprieč Pacifikom. Hoci mnohé detaily jeho cesty sú dodnes predmetom diskusií, je isté, že sa dostal do Japonska, ktoré bolo v tom čase pre cudzincov prakticky uzavreté. Odtiaľ pokračoval na Taiwan a napokon dorazil do Macaa, významného obchodného centra na čínskom pobreží.

Práve v Macau sa jeho život opäť zásadne zmenil. Získanú loď výhodne predal a jeho príbehy vzbudili veľký záujem európskych obchodníkov a diplomatov. Beňovský sa rozhodol svoje skúsenosti speňažiť a prijať ponuku Francúzov. Nastúpil na jednu z francúzskych lodí smerujúcich do Európy a po približne pol roku plavby, počas ktorej sa krátko zastavil aj na Madagaskare, dorazil do Francúzska.

Na kráľovskom dvore zaujal svojím vystupovaním aj detailnými poznatkami z ciest. Francúzska vláda v ňom videla príležitosť, a preto mu zverila úlohu vybudovať kolóniu na Madagaskare. Beňovský súhlasil, no trval na tom, že sa k nemu pripojí aj jeho rodina. Po rokoch odlúčenia sa opäť stretol so svojou manželkou a synom a v roku 1774 sa spoločne vydali na cestu späť do Indického oceánu.

Na Madagaskare založil osadu Louisbourg a snažil sa vybudovať stabilnú kolóniu. Podmienky však boli mimoriadne náročné – tropické choroby decimovali osadníkov a zásobovanie viazlo. Napriek tomu sa mu podarilo nadviazať kontakty s miestnymi kmeňmi a získať ich dôveru. Podľa vlastných spomienok bol dokonca zvolený za ich najvyššieho vodcu, čo ho viedlo k tomu, že sa začal označovať za kráľa Madagaskaru.

Francúzske úrady však jeho výsledky hodnotili kriticky. Kolónia neprinášala očakávané zisky a jej správa bola považovaná za neefektívnu. Beňovský sa preto vrátil do Európy, aby osobne obhájil svoje pôsobenie a získal podporu na pokračovanie projektu. Napriek určitému uznaniu sa mu nepodarilo presvedčiť francúzsky dvor, aby mu umožnil návrat.

Myšlienky na Madagaskar sa však nevzdal. V nasledujúcich rokoch sa snažil získať podporu u európskych aj zámorských mocností. Vo Viedni ponúkol projekt cisárovi Jozefovi II., no bez úspechu. Neskôr sa v Paríži stretol s Benjaminom Franklinom, ktorý bol veľvyslancom novovzniknutých Spojených štátov amerických. Vďaka jeho podpore odcestoval do Ameriky, kde predstavil svoj plán Georgovi Washingtonovi. Navrhoval, aby sa Madagaskar stal strategickou základňou v boji proti Británii. Keďže sa však vojna za nezávislosť práve skončila, jeho návrh nebol prijatý.

Neuspel ani v Británii. Napriek opakovaným snahám nedokázal získať oficiálnu podporu žiadnej veľmoci. Nakoniec sa preto rozhodol konať na vlastnú päsť. V Londýne získal investora a v americkom Baltimore podporu obchodníkov, ktorí poskytli loď s názvom Intrepid. Ich predstavy o obchode s otrokmi sa však rozchádzali s Beňovského víziou, ktorý otroctvo odmietal.

V roku 1784 sa vydal na svoju poslednú výpravu. Cesta bola plná problémov a po príchode na Madagaskar sa situácia ešte zhoršila. Pristáli na neznámom území bez podpory miestnych spojencov a čoskoro prišiel aj o loď. Napriek tomu sa nevzdal. So zvyškom mužov prešiel naprieč ostrovom a na jeho východnom pobreží založil novú osadu Mauritánia.

Jeho návrat však neunikol Francúzom. Tí považovali jeho aktivity za narušenie svojich záujmov a rozhodli sa zasiahnuť. V máji 1786 vyslali z ostrova Maurícius vojenský oddiel, ktorý osadu prepadol. Beňovský mal k dispozícii len malý počet mužov a proti presile nemal šancu. Hneď na začiatku prestrelky bol smrteľne zranený a jeho osada bola následne zničená.

Tak sa skončil život jedného z najpozoruhodnejších dobrodruhov 18. storočia. Móric Beňovský bol cestovateľom, vojakom, moreplavcom aj vizionárom, ktorý sa pohyboval na hranici reality a vlastnej legendy. Precestoval svet v čase, keď to dokázalo len málo ľudí, a pokúsil sa presadiť tam, kde by iní ani nezačali.

Jeho príbeh je dôkazom, že aj človek z malého kúta Európy môže zasiahnuť do veľkých dejín – ak má odvahu prekročiť hranice známeho sveta.