Prečo sa udeľujú Nobelové ceny?
Keď zomrel Alfred Nobel, jeho príbuzní ostali v šoku. Nešlo však ani tak o smrť známeho a bohatého vynálezcu, ale skôr o obsah jeho závetu. Nobel totiž odkázal väčšinu svojho majetku do fondu, ktorého výnosy sa mali každoročne rozdeliť medzi osobnosti, ktoré sa najviac zaslúžili o významný prínos v piatich oblastiach – fyzike, chémii, medicíne alebo fyziológii, literatúre a mieru.
Napriek nesúhlasu rodiny aj inštitúcií, ktoré Nobel bez predchádzajúcej dohody poveril výberom laureátov, sa už do piatich rokov od jeho smrti začali udeľovať prvé ceny. Vznikla tak tradícia jedného z najprestížnejších ocenení na svete.
Dodnes nie je úplne jasné, čo Nobela k založeniu cien viedlo. Často sa spomína príbeh, podľa ktorého bol omylom označený za „obchodníka so smrťou“ v nekrológu, čo ho malo motivovať k zmene odkazu. Tento príbeh však nie je potvrdený. Rovnako neexistuje dôkaz, že by cenu za mier založil z pocitu viny za využívanie svojich vynálezov vo vojne. Pravdepodobnejšie je, že ho ovplyvnilo priateľstvo s rakúsko-českou pacifistkou Bertou von Suttnerovou, ktorá sa neskôr stala laureátkou Nobelovej ceny za mier.
Pôvodne sa udeľovalo päť cien, pričom od roku 1969 pribudla aj cena za ekonómiu, ktorú zaviedla Švédska národná banka. Nobelove ceny za fyziku, chémiu a ekonómiu udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied, cenu za medicínu Karolínsky inštitút, cenu za literatúru Švédska akadémia a cenu za mier Nórsky Nobelov výbor.
Laureáti sa vyberajú z nominácií, ktoré môžu podávať tisíce oprávnených osôb a inštitúcií, napríklad profesori, politici či bývalí laureáti. Mená nominovaných aj navrhovateľov sú tajné a zverejňujú sa až po 50 rokoch. Napríklad český vedec Jaroslav Heyrovský bol pred získaním ceny nominovaný až 67-krát.
Nobelova cena sa spravidla neudeľuje posmrtne, výnimkou je len prípad, keď laureát zomrie medzi oznámením a odovzdaním ceny. Niekedy sa cena v danom roku neudelí vôbec, ako napríklad v roku 1948 v prípade ceny za mier.
Každú cenu môžu získať maximálne traja laureáti, pričom výnimkou je cena za mier, ktorú môžu dostať aj organizácie. Medzi najznámejších viacnásobných laureátov patrí Marie Curie-Skłodowská. Rekord drží Medzinárodný Červený kríž, ktorý získal cenu za mier trikrát.
S Nobelovou cenou je spojená aj finančná odmena, ktorá dnes predstavuje približne 11 miliónov švédskych korún. Laureáti ju môžu použiť podľa vlastného uváženia – na výskum, podporu vzdelávania alebo aj na osobné účely.
Nobelove ceny tak predstavujú významné ocenenie výnimočných prínosov pre vedu, kultúru aj spoločnosť.
