Hernán Cortés – španielsky dobyvateľ, ktorý zničil Aztécku ríšu

Len máloktorá historická postava vyvoláva toľko obdivu aj odporu zároveň ako Hernán Cortés. Na jednej strane schopný veliteľ, odvážny dobrodruh a mimoriadne ambiciózny muž. Na druhej strane dobyvateľ, ktorého meno je navždy spojené s pádom jednej z najvyspelejších civilizácií predkolumbovskej Ameriky.

Práve Cortés sa zapísal do dejín ako muž, ktorý s pomerne malou skupinou Španielov, pomocou miestnych spojencov, výnimočnej prefíkanosti a tiež vďaka chorobám zavlečeným z Európy, dokázal poraziť obrovskú a mocnú Aztécku ríšu.

Mladík, ktorého nelákalo právo, ale dobrodružstvo

Hernán Cortés sa narodil v roku 1485 v španielskom meste Medellín. Pochádzal z nižšej šľachty a jeho rodičia mali s jeho budúcnosťou jasné plány. Chceli, aby sa stal právnikom, a preto ho poslali študovať do Salamanky.

Lenže mladého Cortésa oveľa viac než paragrafy fascinovali správy o nových krajinách za Atlantikom. Objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom vzbudilo v Španielsku obrovský rozruch a mnohí mladí muži snívali o bohatstve, dobrodružstve a sláve. Cortés nebol výnimkou.

Napokon štúdiá opustil a v roku 1504, ako devätnásťročný, odišiel do Nového sveta. Pristál na ostrove Hispaniola, dnes rozdelenom medzi Haiti a Dominikánsku republiku. Tam sa spočiatku usadil ako farmár a notár, no čoskoro bolo jasné, že pri pokojnom živote dlho nevydrží.

Z Kuby až k pobrežiu Mexika

V roku 1511 sa zúčastnil dobytia Kuby, kde si získal priazeň mocného Diega Velázqueza. Po ovládnutí ostrova sa z Cortésa stal významný muž – pôsobil ako sekretár guvernéra a neskôr aj ako starosta novozaloženého mesta Santiago de Cuba.

To mu však nestačilo. Medzitým sa k Španielom dostávali správy o bohatých krajinách na území dnešného Mexika, kde vraj existuje vyspelá ríša oplývajúca zlatom. Cortés zatúžil viesť vlastnú výpravu.

Hoci mu Velázquez najprv dal súhlas, neskôr si to rozmyslel a dokonca na Cortésa vydal zatykač. Ten však už bol rozhodnutý. V roku 1519 vyplával s jedenástimi loďami, približne šiestimi stovkami mužov, šestnástimi koňmi a niekoľkými delami smerom k mexickému pobrežiu.

Veracruz, Malinche a prvé veľké rozhodnutia

Po pristátí založil osadu Veracruz, ktorá sa neskôr stala jedným z najvýznamnejších mexických prístavov. Už od prvých dní mal Cortés mimoriadne šťastie. Dozvedel sa nielen o existencii bohatej Aztéckej ríše vo vnútrozemí, ale získal aj dôležitých ľudí, bez ktorých by jeho výprava pravdepodobne zlyhala.

Jedným z nich bol Španiel, ktorý v tejto oblasti predtým stroskotal a naučil sa miestny jazyk. Ešte významnejšou osobou sa však stala Malinche, mladá domorodá žena, ktorú Cortés dostal spolu s ďalšími ženami po jednom z bojov.

Malinche ovládala jazyk Mayov aj Aztékov, a tým sa stala nenahraditeľnou tlmočníčkou, sprievodkyňou a poradkyňou. Neskôr sa stala aj Cortésovou milenkou a porodila mu syna. V celej výprave zohrávala kľúčovú úlohu, pretože práve cez ňu Cortés komunikoval s miestnymi kmeňmi a lepšie rozumel zložitej situácii v krajine.

Prečo Aztékov neporazili len Španieli

Aztécka ríša bola v čase príchodu Cortésa obrovská a veľmi silná. Odhaduje sa, že mala okolo 10 miliónov obyvateľov a jej hlavné mesto Tenochtitlán patrilo medzi najväčšie mestá vtedajšieho sveta. Ležalo uprostred jazera Texcoco a s pevninou ho spájali hrádze s mostami, čo z neho robilo takmer nedobytné miesto.

Na vrchole moci však Aztékom škodila jedna zásadná vec – nenávisť okolitých kmeňov. Tie museli Aztékom odvádzať dane, otrokov a často aj ľudí určených na rituálne obete. Práve ľudské obety boli neoddeliteľnou súčasťou aztéckej viery. Verili, že bohov treba neustále kŕmiť krvou a srdcami, inak by sa svet mohol zrútiť.

Cortés veľmi rýchlo pochopil, že práve tu sa skrýva jeho najväčšia šanca. Namiesto toho, aby proti Aztékom bojoval sám, začal si získavať spojencov medzi kmeňmi, ktoré Aztékov nenávideli. Najvýznamnejšími z nich boli Tlaxcalovia, bojovný národ, ktorý sa napokon stal jedným z rozhodujúcich faktorov celej výpravy.

Stretnutie s Montezumom

Dňa 8. novembra 1519 dorazil Cortés po dlhom ťažení do Tenochtitlánu. Aztécky vládca Moctezuma II., známy aj ako Montezuma, už dávno vedel o príchode cudzincov. Dostával správy o mužoch so zbraňami, koňmi a technológiami, aké miestni nikdy predtým nevideli.

Podľa jednej z tradícií Moctezuma uvažoval, či Cortés nie je návratom boha Quetzalcóatla. Práve táto neistota a váhanie sa mu stali osudnými. Namiesto okamžitého útoku prijal Cortésa do mesta a dovolil mu usadiť sa v paláci.

Tým v podstate otvoril dvere vlastnej katastrofe.

Cortés preberá moc

Spočiatku sa zdalo, že medzi Aztékmi a Španielmi bude panovať mier. Ten však netrval dlho. Cortés si uvedomoval, že je vo veľmi nebezpečnej situácii – nachádzal sa v srdci nepriateľskej ríše a so svojou hŕstkou mužov by v otvorenom konflikte nemal veľkú šancu.

Preto zvolil odvážny a bezohľadný krok. Moctezumu zajal a urobil z neho rukojemníka. Aztécky panovník tak zostal formálne vládcom, no v skutočnosti bol len bábkou v rukách Španielov.

Napätie v meste rástlo. Situácia sa ešte viac skomplikovala, keď do Mexika dorazila výprava vyslaná z Kuby s cieľom Cortésa zatknúť. Cortés musel časť svojich síl odviesť z mesta, aby sa s týmto novým nebezpečenstvom vysporiadal. Podarilo sa mu síce nepriateľov poraziť a mnohých získať na svoju stranu, no počas jeho neprítomnosti sa v Tenochtitláne všetko zlomilo.

Krvavý zlom a Smutná noc

Cortésov veliteľ Pedro de Alvarado medzitým v meste zmasakroval veľké množstvo Aztékov počas ich náboženského sviatku. Tým vyvolal obrovské povstanie. Keď sa Cortés vrátil, našiel Tenochtitlán v otvorenom odpore.

Moctezuma už nedokázal situáciu upokojiť a čoskoro zomrel. Španieli si uvedomili, že musia z mesta okamžite utiecť. Pokúsili sa o to v noci z 30. júna na 1. júla 1520, ktorá sa zapísala do dejín ako La Noche Triste – Smutná noc.

Útek sa zmenil na katastrofu. Aztécki bojovníci zaútočili na Španielov aj ich spojencov a na hrádzach i v kanáloch nastal masaker. Mnohí sa utopili, ďalší padli v boji a tisíce domorodých spojencov zahynuli alebo boli zajaté.

Cortés však prežil. A práve to rozhodlo o osude celej ríše.

Obliehanie Tenochtitlánu

Po úteku sa Cortés nevzdal. Naopak, rozhodol sa, že Tenochtitlán zničí úplne. Niekoľko mesiacov zhromažďoval nové sily a presvedčil spojenecké kmene, aby mu poskytli obrovské množstvo bojovníkov. Odhady hovoria až o desiatkach tisíc mužov.

Veľmi dôležitú úlohu zohrali aj brigantíny – ľahké vojnové lode, ktoré dal Cortés postaviť, rozobrať, preniesť po súši k jazeru Texcoco a tam znova zložiť. Vďaka nim získal kontrolu nad vodnou plochou okolo mesta.

V máji 1521 sa začalo rozhodujúce obliehanie. Španieli a ich spojenci prerušili prívod vody, zastavili zásobovanie potravinami a postupne mesto ničili delostreľbou aj bojmi na hrádzach.

Obliehanie trvalo 83 dní. Tenochtitlán sa menil na ruiny a jeho obyvatelia umierali od hladu, smädu, bojov aj chorôb. Najničivejšie boli kiahne, ktoré do Ameriky priniesli Európania a proti ktorým miestni nemali žiadnu imunitu.

Dňa 13. augusta 1521 sa posledný aztécky odpor zlomil. Tenochtitlán padol.

Zánik Aztéckej ríše a vznik Mexico City

Po víťazstve sa Cortés stal guvernérom novovzniknutej kolónie Nové Španielsko. Na ruinách Tenochtitlánu začal budovať nové mesto v európskom štýle – dnešné Mexico City.

Kanály boli zasypané, jazero postupne vysušené a na mieste niekdajších aztéckych chrámov vyrástli kresťanské stavby, paláce a správne budovy. Pôvodná podoba mesta tak bola z veľkej časti zničená a starý svet Aztékov takmer zmizol pod novou koloniálnou realitou.

Cortésove posledné roky

Aj keď Cortés dosiahol obrovské víťazstvo, spokojnosť mu to neprinieslo. Do Nového Španielska postupne prichádzali kráľovskí úradníci, ktorí obmedzovali jeho moc. Cortés sa cítil nedocenený a často písal španielskemu kráľovi sťažnosti.

Podnikol ešte ďalšie výpravy, napríklad do oblasti dnešného Hondurasu a na tichomorské pobrežie, kde sa spája aj s objavením Kalifornského polostrova. Napriek tomu ho stále prenasledoval pocit, že za svoje činy nedostal dostatočné uznanie.

V roku 1547 zomrel neďaleko Sevilly vo veku 61 rokov. Do Mexika sa už nikdy nevrátil.

Muž, ktorý zmenil dejiny Ameriky

Hernán Cortés patrí medzi najvýznamnejšie a zároveň najkontroverznejšie postavy svetových dejín. Jeho meno je navždy spojené s pádom Aztéckej ríše a začiatkom španielskej nadvlády v Mexiku.

Nebol to len schopný veliteľ. Bol to aj bezohľadný stratég, ktorý dokonale využil slabiny svojho protivníka, nepriateľstvá medzi miestnymi kmeňmi, technologickú prevahu Európanov aj ničivé epidémie.

Jeho príbeh nie je len rozprávaním o objavovaní nových svetov. Je to aj príbeh o násilí, dobývaní a konci jednej veľkej civilizácie.