Matterhorn: hora, ktorú pozná svet podľa siluety

Prečo sa jedna švajčiarsko-talianska hora stala symbolom Álp, logom čokolády aj jedným z najfotografovanejších vrcholov sveta? V tomto článku sa dozvieš, prečo má Matterhorn taký dokonale ostrý tvar, ako sa z jeho prvého výstupu stala tragédia sledovaná celou Európou, prečo sa pri jeho vrchole často tvorí zvláštny „vlajkový“ oblak, koľko ľudí sa ho pokúša zdolať každú sezónu a prečo je aj dnes považovaný za jednu z najnebezpečnejších hôr sveta.

Matterhorn má 4 478 metrov a stojí na hranici medzi Švajčiarskom a Talianskom. Zo švajčiarskej strany sa týči nad Zermattom, z talianskej nad strediskom Breuil-Cervinia. Švajčiari ho volajú Matterhorn, Taliani Monte Cervino a miestni vo Wallise často jednoducho „Horu“ – teda roh. A práve tento názov vystihuje jeho tvar najlepšie. Matterhorn nevyzerá ako bežný vrchol. Vyzerá ako kamenný pyramídový maják, ktorý vyrastá nad ľadovcami a údoliami.

Jeho tvar nevznikol náhodou. Matterhorn je výsledkom dlhého pôsobenia ľadovcov, erózie a geologických tlakov. Zaujímavosťou je, že hora je akoby poskladaná z rôznych geologických častí. Spodné vrstvy patria k západným Alpám, zatiaľ čo horná časť je pozostatkom hornín, ktoré boli kedysi súčasťou africkej tektonickej dosky a posunuli sa sem pri vzniku Álp. Zjednodušene povedané: keď stojíš pod Matterhornom, pozeráš sa na horu, ktorej časť má pôvod v úplne inom geologickom svete.

Najznámejšia je však jeho silueta. Ostrý štvorhranný tvar vytvorili ľadovce, ktoré zo všetkých strán obrúsili svahy a nechali stáť výrazný skalný vrchol. Aj preto má Matterhorn štyri hlavné hrebene a štyri steny, ktoré smerujú približne do svetových strán. Východná, severná a západná stena ležia prevažne na švajčiarskej strane, južná patrí Taliansku.

S Matterhornom sa spája aj zvláštny meteorologický jav – tzv. banner cloud, teda vlajkový oblak. Niekedy to vyzerá, akoby z vrcholu hory viala biela zástava. Vzniká na záveternej strane ostrých vrcholov, keď sa vlhký vzduch dostáva do vírov, stúpa, ochladzuje sa a kondenzuje do oblaku. Matterhorn je pre tento jav ideálny práve preto, že vystupuje z okolitej krajiny ako samostatná skalná veža.

Príbeh Matterhornu by však nebol taký známy bez roku 1865. Vtedy bol ešte jedným z posledných veľkých alpských vrcholov, ktoré neboli zdolané. O prvenstvo súperili najmä britský horolezec Edward Whymper a taliansky vodca Jean-Antoine Carrel. Whymper sa o výstup pokúšal opakovane a viackrát neuspel. Nakoniec sa 14. júla 1865 vydal na vrchol zo Zermattu cez Hörnligrat so sedemčlennou skupinou.

Výstup sa podaril. Whymper a jeho družstvo stáli na vrchole ako prví. Lenže pri zostupe sa stala tragédia. Štyria členovia lanového družstva – Michel Croz, Douglas Hadow, Charles Hudson a Lord Francis Douglas – sa zrútili severnou stenou. Prežili iba Whymper a dvaja zermattskí vodcovia Peter Taugwalder starší a mladší. Douglasovo telo sa nikdy nenašlo. Táto tragédia sa dostala do novín po celej Európe a z prvého výstupu sa stal „trpký triumf“, ktorý symbolicky ukončil zlatý vek alpinizmu.

Fun fact: v múzeu v Zermatte je dodnes vystavený kus pretrhnutého lana z prvej výpravy. Práve lano sa stalo jedným z najdiskutovanejších detailov celej tragédie, pretože po nehode vznikli podozrenia a obvinenia, kto za pád niesol vinu. Vyšetrovanie však nepreukázalo úmyselné zavinenie.

Matterhorn sa potom stal nielen cieľom horolezcov, ale aj skúškou odvahy. Najčastejšia výstupová trasa dnes vedie cez Hörnligrat zo Zermattu a začína pri Hörnlihütte vo výške 3 260 metrov. Hoci sa označuje ako „normálka“, nejde o bežnú turistiku. Vyžaduje skúsenosti s pohybom v exponovanom skalnom teréne, rýchlosť, aklimatizáciu a stabilné počasie. Na vrchole rozhoduje aj čas – kto je pomalý, riskuje zmenu počasia, padajúce kamene alebo zostup za tmy.

Matterhorn má povesť krásnej, ale nebezpečnej hory. Od prvej výstupu na ňom zahynulo viac než 500 horolezcov a v niektorých zdrojoch sa uvádza, že patrí medzi najnebezpečnejšie hory sveta podľa počtu obetí. Dôvodom nie je len technická náročnosť, ale aj popularita. Každú sezónu sa o vrchol pokúšajú tisíce ľudí, niekedy aj takí, ktorí podcenia výšku, expozíciu alebo vlastné schopnosti.

Zaujímavé je, že Matterhorn nie je len horou tragédií, ale aj rekordov. V roku 2018 zabehol švajčiarsky horský vodca Andreas Steindl trasu zo zermattského námestia na vrchol a späť za 3 hodiny, 59 minút a 52 sekúnd. Pre porovnanie: bežní horolezci často potrebujú približne toľko času len na výstup z Hörnlihütte na vrchol.

Ďalší neuveriteľný rekord drží taliansky horský vodca Bruno Brunod, ktorý v roku 1995 vystúpil z talianskej strany cez Liongrat za 2 hodiny a 12 minút. Kilian Jornet tento čas v roku 2013 prekonal – na vrchol sa dostal z Breuil-Cervinie za 1 hodinu a 53 minút a celú trasu hore-dole zvládol za menej než tri hodiny. Na severnej stene zas Dani Arnold v roku 2015 preliezol Schmidovu cestu sólo za 1 hodinu a 46 minút. To sú výkony na hranici ľudských možností, nie odporúčanie pre bežného návštevníka.

Matterhorn má aj svoju filmovú a marketingovú kariéru. Objavuje sa na nespočetných plagátoch, pohľadniciach, suveníroch a stal sa aj inšpiráciou pre známe logo čokolády Toblerone. Pre Švajčiarsko je tým, čím je Eiffelovka pre Paríž – vizuálny symbol, ktorý funguje okamžite a bez vysvetľovania.

Zermatt, dedina pod Matterhornom, si na tejto ikone vybudoval celý turistický svet. Je známy tým, že v centre nepremávajú klasické autá so spaľovacími motormi. Dopravu zabezpečujú malé elektrické vozidlá, vlaky a lanovky. Práve preto má miesto zvláštnu atmosféru – luxusnú, horskú, ale stále sústredenú na jeden hlavný bod: pohľad na Matterhorn.

Nie každý však musí vystúpiť na vrchol, aby si Matterhorn zapamätal. Väčšine ľudí stačí vidieť ho pri východe slnka, keď sa jeho steny zafarbia do oranžova. Alebo z vyhliadok ako Gornergrat, odkiaľ sa otvára výhľad nielen na Matterhorn, ale aj na celý svet ľadovcov a štvortisícoviek okolo Zermattu.

Matterhorn je hora, ktorá spája krásu, riziko, legendu aj ľudskú túžbu dostať sa vyššie. Nie je najvyššia v Alpách. Nie je ani najťažšia. Ale máloktorý vrchol dokázal vytvoriť taký silný obraz. Možno práve preto si ho ľudia pamätajú aj bez toho, aby poznali jeho výšku.

V rámci našich outdoorových ciest v alpských regiónoch je Matterhorn prirodzeným magnetom. Nie ako povinný výstup na vrchol, ale ako miesto, ktoré sa oplatí vidieť na vlastné oči – z údolia, z vyhliadky, z turistického chodníka. Pretože niektoré hory sa nemusia zdolať. Stačí pri nich stáť a pochopiť, prečo sa stali legendou.