Existuje trek, kde sa po troch dňoch chôdze ocitnete v horskom priesmyku vo výške 4 750 metrov, okolo vás stoja ľadovce a vrcholy presahujúce šesť kilometrov a v diaľke za nimi mizne všetko, čo ste doteraz považovali za veľké. Nie sú to Himaláje ani Pamír. Je to Peru, pohorie Cordillera Blanca a trek Santa Cruz – jedna z najkrajších viacdenných turistických trás celej Južnej Ameriky.

Ak chcete navštíviť Iquitos, máte dve možnosti. Buď si sadnete do lietadla, alebo nastúpite na loď a plavíte sa po Amazonke. Inak sa sem nedostanete. Žiadna diaľnica, žiadna železnica, žiadny autobus z Limy. Mesto leží hlboko v peruánskej Amazónii, obklopené riekami a pralesom a táto izolácia nie je chyba v plánovaní – je to jednoducho fakt miesta, kde sa usadili ľudia pred stovkami rokov.

Prvá cesta v obytnom aute obnáša pár pravidiel, ale žiadne z nich nie je komplikované.

Cestovanie obytným autom vyzerá z diaľky jednoducho — naložíš, odídeš, spíš kde chceš. Realita prvej noci v kempe býva trochu iná. Nie preto, že by bolo niečo zásadne náročné, ale preto, že sú tu jednoduché veci na ktoré človek nemyslí až kým ich nezávidí ostatným „susedom“ v kempe. Tu je prehľad vecí, ktoré začiatočníci riešia najčastejšie.

Keď sa povie Titicaca, väčšina ľudí si spomenie len na to, že ide o jazero vysoko v Andách. Lenže Titicaca nie je „len jazero“. Je to jedno z mála miest, ktoré má obrovský prírodný rozmer, ale zároveň silný duchovný a historický význam. V andskej mytológii sa dokonca hovorí, že práve z hlbín tohto jazera vyšiel Virakoča, stvoriteľský boh, ktorý dal svetu slnko, mesiac, hviezdy aj prvých ľudí. Podľa inej legendy sa tu začal aj príbeh Inkov. Manco Cápac a Mama Ocllo, zakladatelia ríše, mali vyjsť práve odtiaľto, aby priniesli ľuďom poriadok a civilizáciu. A zrazu dáva zmysel, prečo sa o Titicace hovorí ako o kolíske sveta.

Keď dnes napíšete na obálku „Istanbul", list dorazí. Keby ste pred sto rokmi napísali to isté, pošta by nevedela, čo s tým. Mesto na Bospore sa počas svojej viac ako tisícročnej histórie premenovalo toľkokrát, že každé jeho meno je vlastne samostatný príbeh – príbeh o tom, kto práve vládol a čo chcel svetu povedať.

Pedro Solari mal dvanásť rokov, keď jeho matka nestíhala pripraviť obed pre hostí, ktorí už prichádzali. Pedro hodil dohromady rybu, limetkovú šťavu, ají limo, cibuľu a soľ – a podal to po piatich minútach. Hostia boli nadšení. V tom čase sa ceviche marinovalo celé hodiny, niekedy aj deň. Pedro to skrátil na minimum nie zo záujmu o gastronómiu, ale z núdze. Nevedel, že práve zmenil jeden z najznámejších pokrmov Latinskej Ameriky.

Peru je pre väčšinu cestovateľov krajinou Ánd, lam, Machu Picchu a farebných trhov. No hlboko na východe, tam, kde sa andské svahy strácajú v nekonečnej zeleni Amazónie, existuje aj iný svet. Vládne v ňom džungľa, rieky, rastliny a staré tradície, ktoré sa nedajú pochopiť cez pohľadnicu ani cez rýchlu návštevu. Jednou z nich je aj ayahuasca – nápoj, ktorý je pre niektorých posvätným rituálom, pre iných terapiou a pre mnohých zvedavých cudzincov jednoducho jedným z najtajomnejších symbolov Peru.

Van má úplne iné vlastnosti než väčšina jazier. Jeho voda je silne zásaditá (pH približne 9,8) a obsahuje vysoké množstvo solí a sódy. Práve preto jazero takmer nikdy nezamŕza, aj keď zimy v tejto časti Turecka bývajú drsné a teploty klesajú hlboko pod nulu. Táto chemická zvláštnosť má aj ďalší dôsledok – v jazere žije veľmi málo druhov života. V skutočnosti tu dokáže prežiť len jeden dominantný druh ryby, tzv. inci kefal (perlík vanjský).

Ak váš kufor na páse neprišiel, nechoďte rovno k východu. Každé väčšie letisko má priamo v priestore výdaja batožiny reklamačnú prepážku – po anglicky Baggage Claim. Tam je potrebné spísať takzvaný PIR protokol (Property Irregularity Report), čo je oficiálny doklad o nezodpovedanej batožine. Budete potrebovať batožinový lístok (ústrižok, z toho čo sa lepí na batožiny), ktorý ste dostali pri odbavení, popis kufra a kontaktné údaje. Bez tohto protokolu nemáte v ruke nič.

Anglické námorníctvo čelilo problému, ktorý stál životy: nevedelo určiť zemepisnú dĺžku na mori. Vedeli, kde sú sever a juh, vedeli odhadnúť šírku podľa výšky slnka, no poloha na osi východ–západ im unikala. Lode sa strácali, vraky sa hromadili.

Princíp jej výpočtu bol elegantný: Zem sa otočí o 360° za 24 hodín, čiže o 15° za hodinu. Ak námorník zistil, kedy nastalo poludnie na lodi – slnko je najvyššie, tieň najkratší – a zároveň vedel, koľko je v tom momente hodín v Greenwichi, stačilo odčítať rozdiel. Dve hodiny rozdiel znamenali 30° zemepisnej dĺžky. Problémom boli hodinky.

Málokto sa zamýšľa nad tým, kedy vznikli a čo jednotlivé farby vlastne znamenajú. Prvé turistické značenie sa objavilo už začiatkom 19. storočia v Alpách počas Rakúskeho cisárstva. Na našom území vyznačila prvé trasy v roku 1885 Podhorská jednota Radhošť v Beskydách.

Požičovne obytných áut rastú ako huby po daždi a s nimi aj počet ľudí, ktorí si prvýkrát sadajú za volant niečoho, čo je súčasne auto, kuchyňa, kúpeľňa aj spálňa. Väčšina problémov, na ktoré cestovatelia narážajú, sa dá predísť – stačí vedieť, čo si postrážiť ešte pred odchodom z parkoviska požičovne.

Prvá vec, ktorú treba vyriešiť, je vodičský preukaz. Na väčšinu obytných áut stačí skupina B, pokiaľ celková hmotnosť nepresahuje 3 500 kilogramov. Ťažšie vozy vyžadujú skupinu C, BE alebo B96 v závislosti od krajiny. Vždy si to overte konkrétne pre dané vozidlo, nie pre typ karosérie.

Je 14. marec 1899 a mladý muž nastupuje na vojenskú akadémiu v Istanbule, vtedy ešte oficiálne Konstantinopole. Má len osemnásť rokov a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by mal zmeniť dejiny. Volá sa Mustafa Kemal Atatürk a pochádza z pomerne nenápadných pomerov. Osmanská ríša, do ktorej sa narodil, ešte stále existuje, no už dávno nie je tým, čím bývala. Kedysi obrovské impérium sa rozpadá, prichádza o územia, jeho pokladnica je vyčerpaná a Európa ho posmešne nazýva „chorým mužom na Bospore“.

Michelinský sprievodca je pre niekoho symbolom zbytočného luxusu a predražených jedál, pre iných predstavuje záruku kvality a výnimočného gastronomického zážitku. Už viac ako 120 rokov mapuje tie najprestížnejšie reštaurácie sveta a vo Francúzsku sa traduje, že sa ho každoročne predá viac výtlačkov než Biblie.

Zermatt leží vo švajčiarskom kantóne Wallis, v údolí Mattertal, vo výške približne 1 600 metrov. Nad obcou sa týči Matterhorn, jedna z najznámejších hôr sveta. Práve jeho silueta zmenila Zermatt z pomerne odľahlej horskej dediny na symbol švajčiarskych Álp. Samotná obec má pritom zvláštnu polohu – je obklopená množstvom štvortisícoviek a jej územie patrí rozlohou medzi najväčšie obce vo Švajčiarsku. Najvyšším bodom obce je Dufourspitze v masíve Monte Rosa, ktorá má 4 634 metrov a je najvyšším vrchom Švajčiarska.

Legenda hovorí, že keď Turci po rozhodujúcej porážke v roku 1683 ustúpili z Viedne, zanechali po sebe vrecia s kávovými zrnami. Kým bežní obyvatelia Rakúsko-Uhorska si mysleli, že ide len o krmivo pre ťavy, poľský vojak Jerzy „Franz“ Kolschitzky, bývalý zajatec Osmanskej ríše, vedel, čo sa v nich skutočne nachádza. Namiesto odmeny si vyžiadal práve tieto vrecia a založil prvú viedenskú kaviareň.

Aká je jedna z najlepších vecí na pobyte v hoteli? Samozrejme, každodenný servis. Je skvelé mať k dispozícii tím, ktorý za vás ustelie posteľ a vynesie smeti, no neznamená to, že máte úplnú „priepustku“ na neporiadok.

Tu sú základné pravidlá „ÁNO“ a „NIE“, ktoré by mal ovládať každý cestovateľ.

Sú hory, ktoré človek obdivuje pre výšku. A potom sú hory, ktoré v sebe nesú príbeh väčší než samotný vrchol. Ararat patrí do tej druhej skupiny. Keď sa na východe Turecko objaví na horizonte jeho zasnežený kužeľ, nepôsobí len ako hora. Pôsobí ako symbol, ktorý poznajú veriaci, historici aj cestovatelia.

Keď sa povie Peru, väčšina ľudí si predstaví Machu Picchu, lamy, farebné trhy a vysoké Andy. Len málokomu však ako prvé napadne, že jedným z najtradičnejších jedál tejto krajiny je obyčajné morča. Presnejšie povedané cuy – ako ho volajú miestni. Pre nás je to zviera, ktoré si mnohí spájajú s detstvom, domácim miláčikom a klietkou v detskej izbe. V Peru má však úplne iné miesto. Nie je to zvieratko na hranie, ale súčasť kultúry, tradície a gastronómie, ktorá siaha hlboko do minulosti.

Na sociálnych sieťach sa v poslednom čase objavuje názor, že pokožku netreba nijako chrániť pred slnečným žiarením. Tento postoj je však nesprávny. Ochrana pred slnkom je dôležitá, pretože ultrafialové žiarenie má výrazný vplyv na zdravie pokožky. V minulosti sa ľudia úmyselne neopálili, práve naopak. V starovekom Ríme, Grécku aj v stredoveku bola znakom spoločenského postavenia bledá pokožka, ktorá naznačovala, že človek nemusí pracovať vonku na slnku.