Odkiaľ sa vzala káva?

Legenda hovorí, že keď Turci po rozhodujúcej porážke v roku 1683 ustúpili z Viedne, zanechali po sebe vrecia s kávovými zrnami. Kým bežní obyvatelia Rakúsko-Uhorska si mysleli, že ide len o krmivo pre ťavy, poľský vojak Jerzy „Franz“ Kolschitzky, bývalý zajatec Osmanskej ríše, vedel, čo sa v nich skutočne nachádza. Namiesto odmeny si vyžiadal práve tieto vrecia a založil prvú viedenskú kaviareň.

Skutočný pôvod kávy je však iný. Do sveta sa rozšírila z Etiópie. Podľa miestnych legiend objavil jej účinky pastier Kaldi, ktorý si všimol, že jeho kozy po zjedení červených bobúľ z kávovníka v noci nespia. Správa o povzbudzujúcich účinkoch sa rýchlo rozšírila a čoskoro sa začali pripravovať prvé „energetické nápoje“.

V 16. storočí sa káva dostala na Arabský polostrov a postupne sa začala pestovať a konzumovať v Jemene, Perzii, Egypte, Sýrii a Turecku. Vznikali prvé kaviarne a káva si získavala popularitu pod prezývkou „arabské víno“.

Do Európy sa dostala v 17. storočí prostredníctvom obchodníkov. Hoci si rýchlo získala obľubu, cirkev ju spočiatku odmietala a označovala za „Satanov horký vynález“. Tento postoj sa zmenil až po tom, čo ju ochutnal pápež Klement VIII. a schválil jej konzumáciu.

Z Európy sa káva začiatkom 18. storočia rozšírila do Severnej a Južnej Ameriky, najmä vďaka Holanďanom, Francúzom a Portugalcom. Práve Portugalci ju výrazne rozšírili v Brazílii, ktorá je dnes najväčším producentom kávy na svete. Do Ázie sa káva dostala najmä zásluhou Holanďanov, ktorí ju v 17. storočí priniesli do Indonézie.

Vďaka tomuto rozšíreniu sa dnes na svete vypestuje približne 1,1 milióna ton kávy ročne a podľa niektorých štatistík ide po vode o druhý najkonzumovanejší nápoj na svete. Zároveň je káva najrozšírenejšou psychoaktívnou látkou na svete.

Jej povzbudzujúce účinky spôsobuje kofeín, ktorý sa po vypití dostáva krvou do mozgu, kde blokuje látku nazývanú adenozín. Tá sa v tele tvorí pri únave a podporuje pocit ospalosti. Kofeín zároveň zužuje cievy v mozgu, zvyšuje krvný tlak a urýchľuje metabolizmus.

Pri pravidelnej konzumácii si však telo na kofeín zvyká. Mozog začne vytvárať viac receptorov na adenozín, čo spôsobí, že pôvodná dávka kofeínu už nemusí mať rovnaký účinok. Naopak, pri náhlom vysadení kávy sa človek môže cítiť unavenejší, kým sa organizmus opäť neprispôsobí.

Adenozín sa po vypití kávy z tela nestráca, ale v mozgu sa hromadí. Keď účinok kofeínu po približne dvoch hodinách odoznie, nahromadený adenozín môže spôsobiť náhly pocit únavy, často ešte silnejší než predtým.

Kávu sa neodporúča piť hneď po prebudení, pretože v tom čase má telo vysokú hladinu kortizolu, teda stresového hormónu. Kofeín môže tento stav ešte zosilniť a u niektorých ľudí vyvolať nervozitu či podráždenosť. Odborníci preto odporúčajú počkať aspoň hodinu po zobudení, kým sa hladina kortizolu stabilizuje, a až potom si dopriať rannú kávu.