Potulky svetom

Stanica, ktorá stojí na mieste, kde sa podľa legendy odohrala jedna z rozhodujúcich bitiek keltského povstania, kde rušeň v roku 1938 prepisoval fyzikálne limity, kde v roku 1987 zomreli desiatky ľudí, a kde dnes milióny turistov hľadajú vstup do sveta, ktorý neexistuje – to všetko je King's Cross. Nie je to len dopravný uzol. Je to stanica, ktorá má príliš veľa príbehov na to, aby bola len obyčajnou prestupnou zastávkou.

Budapešť je skvelé mesto a zaslúžene patrí medzi najnavštevovanejšie destinácie v strednej Európe. Práve jej sláva však trochu zatieňuje zvyšok krajiny. Maďarsko má pritom čo ponúknuť aj ďaleko od hlavného mesta — barokové mestá, termálne kúpele, vinice aj jazero, ktoré miestni bez irónie volajú morom.

Kozorožec alpský je mohutná koza s charakteristickými dozadu zahnutými rohami, ktoré u samcov dosahujú dĺžku takmer jeden meter. Žije výhradne v Alpách na strmých skalnatých svahoch vo výškach od 1 500 do 3 300 metrov. Kopytá má špeciálne prispôsobené na lezenie – ostré, široko rozstúpené, s gumovitou podložkou – a dokáže sa pohybovať po svahoch so sklonom 57 stupňov. Práve na takto strmých svahoch boli pozorované kozorožce lízajúce minerálne soli zo steny priehrady Cingino v Piemonte. Lezú po nej ako po bežnom teréne.

Sarajevo dostalo olympijské hry v roku 1984 ako kompaktný, dobre pripravený projekt – všetky dejiskách ležali do 25 kilometrov od centra mesta. Bobová dráha na vrchu Trebević, skokanské mostíky na Igmane, alpské trate na Bjelašnici a Jahorine, klziská priamo v meste. Juhoslávia vtedy dokazovala, že socialistická krajina dokáže zorganizovať svetové podujatie na vysokej úrovni. Hry priniesli modernizáciu letiska, rekonštrukciu železničnej stanice, nové hotely a cesty. Olympijská dedina sa po hrách premenila na bežnú obytnú štvrť.

Tunely sa kopali metódou cut-and-cover – teda vykopali priekopy tesne pod povrchom ulíc, zastrešili ich a znovu zasypali. Prvá trasa viedla medzi Paddingtonom a Farringdonom. Parné rušne v uzavretých tuneloch produkovali síru a dym, pasažieri sa dusili, niektorí pri jazde strácali vedomie. Správa Metropolitan Railway to riešila po svojom: zamestnanci dostali odporúčanie pestovať si bradu, ktorá mala slúžiť ako filter.

V roku 1924 predstavila skupina rakúskych expertov plán na cestu cez alpský priesmyk Hochtor. Vysmiali sa im. V Rakúsku, Nemecku a Taliansku dohromady existovalo vtedy 154 000 osobných áut a 2 000 kilometrov dlhých asfaltových ciest. Navyše krach na Newyorskej burze v roku 1929 zasiahol Rakúsko s mimoriadnou silou. Počas troch rokov klesol hospodársky výkon krajiny o štvrtinu. Nezamestnanosť dosiahla 26 percent.