Potulky svetom

Predstavte si miesto, kde stretnúť storočného starca nie je zázrak, ale takmer bežná súčasť dediny. Sardínia patrí medzi „modré zóny“ – oblasti s najvyšším výskytom dlhovekých ľudí na planéte. Na každých stotisíc obyvateľov tu pripadá výrazne viac storočných ako kdekoľvek inde. Tajomstvo nie je v jednej zázračnej prísade, ale v kombinácii viacerých: zdravá strava, genetika, málo stresu a pevné rodinné väzby, ktoré držia generácie pokope. Vedci sem chodia skúmať, prečo Sardínčania starnú tak pomaly. Návštevník to však vníma jednoduchšie – ako ostrov, ktorý sa nikam neponáhľa.

Sopka sa týči do výšky 3 715 metrov a je viditeľná takmer odkiaľkoľvek na ostrove. Stačí pár dní na Tenerife a začnete ju brať ako samozrejmosť. Skutočná veľkosť sa však ukáže, až keď ju zmeriate od dna oceánu. Odtiaľ sa dvíha približne 7 000 metrov nahor, čím sa stáva treťou najvyššou sopkou sveta – vyššie sú len havajské Mauna Kea a Mauna Loa.

Celý príbeh sa však nezačal kráľovskými titulmi, ale obyčajnou pšenicou. V roku 1969 austrálske úrady zaviedli prísne kvóty na jej produkciu. Casleyovci mali takmer 4 000 hektárov úrody pripravenej na zber, no nové pravidlá im dovoľovali legálne predať pšenicu vypestovanú zhruba len na 40 hektároch – teda na nepatrnom zlomku ich pôdy. Pre rodinu to znamenalo finančnú katastrofu, navyše bez práva na odvolanie či kompenzáciu. Po neúspešnom proteste sa Leonard Casley rozhodol pre krok, ktorý by väčšinu ľudí ani nenapadol. Namiesto toho, aby z Austrálie odišiel, jednoducho z nej vystúpil.

V Stolických vrchoch na Gemeri sa skrýva takmer dva a pol kilometra dlhý železničný tunel v tvare písmena S, ktorý držal európsky rekord ešte skôr, než ním vôbec niečo prešlo. Postavili ho za vojny, prerazili s veľkou slávou – a potom doň nikdy nepoložili koľaje. Za celú jeho históriu ním neprefrčal ani jeden vlak. Dnes je z neho najdlhší cyklotunel Európy a tretí najdlhší na svete a prejazd ním pripomína skôr jaskyniarsku výpravu než cyklovýlet.

Na nenápadnom rohu ulice, pri kamennom moste cez riečku Miljacku sa 28. júna 1914 odohralo niekoľko sekúnd, ktoré zmenili svet. Práve tu Gavrilo Princip zastrelil rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku Žofiu – a tento atentát sa stal bezprostrednou zámienkou pre rozpútanie prvej svetovej vojny. Latinský most pritom vyzerá úplne obyčajne a väčšina návštevníkov by okolo neho prešla bez povšimnutia, nebyť pamätnej dosky na rohu. Je to dokonalý obraz Sarajeva: mesta, kde sa veľké dejiny odohrávajú na nečakane malých miestach.

Toto je Národný park Ordesa y Monte Perdido. Miesto, kde krajina vyzerá, akoby ju niekto navrhoval s úmyslom šokovať. Pyreneje sú vo všeobecnosti podceňovaným pohorím. Väčšina ľudí pozná Alpy a Dolomity, Pyreneje bývajú tým pohorím „medzi" – medzi Francúzskom a Španielskom alebo medzi Atlantikom a Stredozemným morom. A práve preto je Národný park Ordesa y Monte Perdido taký výnimočný. Nie je preplnený, nie je odfotený zo všetkých uhlov, nie je na každej druhej pohľadnici.