Osem miliónov predmetov, to je Britské národné múzeum

V roku 1753 jeden írsko-britský lekár odkázal svojej vlasti zbierku 71 000 predmetov. Podmienkou bolo, aby zostala pohromade a bola voľne prístupná verejnosti. Parlament zaplatil jeho dedičom 20 000 libier – výrazne menej, než bola skutočná hodnota zbierky – a vzniklo prvé verejné národné múzeum na svete. Dnes má Britské múzeum vo svojich depozitároch vyše osem miliónov predmetov. Návštevníci z toho vidia menej ako jedno percento.

Hans Sloane, ten pôvodný zberateľ, bol lekárom s vedeckými ambíciami, no jeho zbierka nebola výsledkom len odbornej práce. Kľúčovú úlohu zohralo aj to, že sa oženil s vdovou po bohatom jamajskom plantážnikovi. Toto spojenie mu umožnilo financovať desaťročia zberateľskej činnosti a vybudovať kolekciu, ktorá zahŕňala 40 000 tlačených kníh, 7 000 rukopisov, prírodovedecké vzorky, rytiny aj starožitnosti z Egypta, Grécka, Ríma a Ameriky. Parlament k nej pripojil ďalšie dve knižnice a zbierku kráľovských rukopisov, a tak múzeum od prvého dňa fungovalo ako kombinácia národného múzea a knižnice zároveň. Verejnosti otvorilo brány 15. januára 1759 v prenajatom kaštieli Montagu House.

Rast zbierok múzea bol od začiatku neoddeliteľne spojený s britskou koloniálnou expanziou. Egyptské sochy prišli po porážke Napoleona v Egypte, Rosettská doska s nimi. Tento čierny bazaltový kameň z roku 196 pred Kristom obsahuje ten istý text v troch jazykoch – egyptskými hieroglyfmi, démotickým písmom aj starou gréčtinou. Práve vďaka tejto trojjazyčnosti sa v 19. storočí podarilo rozlúštiť hieroglyfy, čím sa otvoril celý svet staroegyptskej literatúry, náboženstva a histórie. Bez Rosettskej dosky by egyptológia ako vedná disciplína začínala oveľa neskôr.

Z Mezopotámie prišli v 19. storočí nálezy z Nimrudu a Ninive – celé sály alabastrových reliéfov z asýrskych kráľovských palácov a obrovské okrídlené býky s ľudskými hlavami, ktoré strážili brány palácov kráľov ako Aššurnasirpal II. alebo Sargon II. Súčasťou nálezov bola aj Kráľovská knižnica Aššurbanipala – vyše 22 000 hlinených tabuliek s klinovým písmom, z ktorých jedna obsahuje časť Eposu o Gilgamešovi. Tento sumerský epos je jedným z najstarších literárnych diel ľudstva vôbec, starší ako Homér o tisíc rokov, a jeho príbeh o potope sveta bol zapísaný storočia pred biblickou verziou.

Parthenónske mramory priviezol lord Elgin z Atén medzi rokmi 1801 a 1812. Ide o originálne sochy a reliéfy z Parthenónu – chrámu bohyne Atény postaveného v 5. storočí pred Kristom na aténskej Akropole. Friézy zobrazujú procesie, bitky a olympských bohov a sú považované za vrchol klasického gréckeho sochárstva. V Londýne je dnes približne polovica toho, čo z nich zostalo – zvyšok je v Aténach.

Práve tieto akvizície patria dnes k najkontroverznejším. Grécko dlhodobo žiada o vrátenie parthenónskych mramorov, Egypt chce späť Rosettskú dosku, Nigéria reklamuje beninské bronzy, Etiópia zbierku z Maqdaly. Múzeum argumentuje zákonom z roku 1963, ktorý správcom zbierok zakazuje vydávať predmety zo zbierky, a tiež tým, že ich uchováva pre celé ľudstvo v kontexte svetových dejín. Diskusia trvá a nemá jednoduchý záver.

Dnes múzeum ročne navštívi viac ako šesť miliónov ľudí a vstup je bezplatný – financuje sa zo štátnych dotácií, sponzorstva a predaja vstupeniek na dočasné výstavy. Zbierky pokrývajú 94 galérií a vyše troch kilometrov výstavných priestorov. Napriek tomu zostáva v depozitároch to, čo sa na verejnosť nedostane – ďalších sedem a pol milióna predmetov, z ktorých väčšina čaká na výskum, reštaurovanie alebo priestor.