Ollantaytambo: živé incké mesto, kde sa história nekončí
Väčšina inckých miest sa zachovala len vo forme ruín. Ollantaytambo je iné – jeho kamenné ulice, zavlažovacie kanály aj časť pôvodných domov sú stále obývané, stále používané a stále živé. Je to jedno z mála miest na svete, kde sa nechodí pozerať na pozostatky civilizácie, ale doslova kráčate jej stopami.
Mestečko leží v Posvätnom údolí Inkov, asi 60 kilometrov severozápadne od Cusca, vo výške 2 792 metrov nad morom. Urubamba, rieka, ktorá údolím preteká, ho obklopuje z viacerých strán a hory, ktoré ho zvierajú, neboli nikdy len kulisou – boli súčasťou obranného systému, náboženského priestoru aj každodenného života.
Ollantaytambo dal postaviť incký panovník Pachacuti v polovici 15. storočia ako svoje kráľovské sídlo. Nechal zbúrať predchádzajúce osídlenie, terén prebudoval na sústavu terás a zavlažovacích kanálov a vystavil ceremoniálne centrum, ktoré malo fungovať ako náboženské aj poľnohospodárske srdce celej oblasti. Najnápadnejšou časťou je tzv. Chrámový vrch – strmý kopec so šestnástimi mohutnými terasami a na vrchole s nedokončeným Chrámom Slnka. Jeho múr zo šiestich gigantických monolitov z ružového ryolitu. Každý z nich váži desiatky ton a bol dopravený z lomu vzdialeného päť kilometrov, cez rieku, po špeciálne vybudovaných rampách. Spôsob, akým Inkovia tieto bloky presúvali, nie je dodnes úplne objasnený.
Stavba nebola nikdy dokončená. Polemizuje sa či ju prerušila občianska vojna medzi inckými princami, španielska invázia alebo ústup posledného odbojového panovníka Manca Incu. Na svahoch kopca dodnes ležia tzv. piedras cansadas – unavené kamene, bloky, ktoré sa nikdy nedostali na miesto určenia a zostali tam, kde ich robotníci zanechali. Sú to tichí svedkovia práce, ktorá sa zastavila.
Španielska invázia dala Ollantaytambu aj iný rozmer. V roku 1537 sa práve tu odohrala jedna z mála inckých vojenských výhier nad conquistadormi. Manco Inca využil terasy ako opevnenie, zahradil útočníkov na rovine pod nimi a dal presmerovať rieku tak, aby zaplavila prístupové cesty. Španielska výprava sa musela stiahnuť. Víťazstvo bolo krátkodobé – európske posily čoskoro misky váh prevážili – no tento moment zostal zapísaný ako jeden z posledných zábleskov inckého odporu.
Dnes je Ollantaytambo aj dôležitou logistickou zastávkou na ceste do Machu Picchu – z miestnej železničnej stanice odchádzajú vlaky do Aguas Calientes. Mnohí cestovatelia tu strávia pri tranzite len pár hodín. Tí, ktorí zostanú dlhšie, objavia niečo iné: úzke uličky s tečúcou vodou v kamenných kanáloch, miestnych obyvateľov, ktorí žijú v domoch stojacich na inckých základoch, a ten zvláštny pocit, že niektoré miesta sa jednoducho nedajú len „odškrtnúť".
