Vichy: mesto, ktoré kolaborovalo s Hitlerom
V roku 1940 sa francúzska vláda presťahovala do kúpeľného mesta v centrálnej časti Francúzska. Nie preto, že by ho obľubovala — ale preto, že malo dostatok hotelov na ubytovanie zamestnancov a umiestnenie ministerstiev, bolo ďaleko od frontu a zdalo sa ako vhodné dočasné riešenie. Hlavným mestom ostalo štyri roky. Za ten čas sa názov Vichy stal v celom svete synonymom kolaborácie, zrady a hanby.
Vichystický režim pod vedením maršála Pétaina nespolupracoval s nemeckou okupáciou len formálne. Aktívne sa podieľal na deportáciách Židov, potláčal odboj a udržiaval diplomatické vzťahy s väčšinou sveta — zastúpenia tu malo takmer tridsať krajín vrátane USA, ktoré kolaborantskú vládu uznávali až do roku 1942. Mesto, ktoré pred vojnou symbolizovali liečivé vody a eleganciu obdobia „belle époque“, sa ocitlo v centre jednej z najtmavších kapitol francúzskych dejín. Vichy sa s tým vyrovnáva dodnes.
A predsa — keď sa dnes človek prechádzka po nábreží rieky Allier, je ťažké uveriť, že práve toto pokojné mesto nieslo takú záťaž. Allier nie je mohutná rieka, no na jar, keď ju napájajú topiace sa snehové zásoby z Centrálneho masívu, získava pokojnú dôstojnosť. Na lavičkách posedávajú staršie páry, okolo prechádzajú cyklisti, reštaurácie servírujú potée bourbonnaise — vydatné jedlo z bravčového mäsa, zeleniny a miestnych klobások — alebo syr Saint-Nectaire z neďalekej Auvergne.
Mesto v jeho dnešnej podobe vytvoril v podstatnej miere Napoleon III., ktorý sem pravidelne prichádzal v 60. rokoch 19. storočia a pred jeho zásahmi bolo Vichy len provinčným mestečkom. Cisár inicioval prestavbu parkov, nábrežia aj kúpeľnej infraštruktúry a za druhého cisárstva sa sem začala hrnúť aristokracia a buržoázia. Výsledkom je monumentálne Grand Casino s priľahlou secesnou operou — v čase vzniku v roku 1865 najväčší operný sál vo Francúzsku mimo Paríža — a desiatky víl rozmiestnených po elegantných štvrtiach okolo Parc des Sources. Prechádzka týmito ulicami je živý katalóg európskej architektúry na prelome storočí, kde maurské ornamenty striedajú normandské vežičky a secesia susedí s art decom.
Vichy je však predovšetkým mestom vody. Minerálne pramene tu vyvierajú od rímskych čias a práve im vďačí Francúzsko za jeden zo svojich najznámejších exportných symbolov. Voda Vichy Célestins má prirodzene vysoký obsah hydrogénuhličitanu sodného a pH 6,8 — francúzski kuchári ju tradične pridávajú do cesta na palacinky a aj do omelety pre jemnejšiu textúru. Priamo v meste je prístupná v Hall des Sources, elegantnej secesnej hale s limetkovo zeleno-bielym stropom, kde si návštevníci plnia poháre pri mosadzných kohútikoch.
Vichy nie je mesto, ktoré sa dá zjednodušiť. Má liečivé vody aj historickú dôležitosť, secesnú krásu aj bolestnú minulosť. Názor na to, ako tieto dve tváre k sebe patria, si každý urobí sám.
