Neuveriteľný príbeh neúspešného obliehania
Keby ste mesto obliehali sedem rokov a nepriateľ by vám cez hradby hodil vykŕmené prasa, pravdepodobne by ste sa otočili a odišli. Presne to sa podľa legendy stalo Karolovi Veľkému pri Carcassonne.
Carcassonne je stredoveké opevnené mesto na juhu Francúzska, v oblasti Languedoc, neďaleko hranice so Španielskom. Väčšina ľudí ho pozná zo spoločenskej hry, ktorá sa predala vo viac ako desiatich miliónoch kusov po celom svete. Samotné mesto je však oveľa zaujímavejšie než akákoľvek hra – je to najlepšie zachovaný stredoveký fortifikačný komplex v Európe a od roku 1997 je zapísané na zozname UNESCO.
Opevnenie tvorí dvojitý rad hradieb s desiatkami veží. Vnútri sa nachádza hrad, bazilika svätého Nazária a úzke stredoveké uličky, ktoré zostali prakticky nezmenené. Carcassonne je druhým najnavštevovanejším turistickým miestom vo Francúzsku – prvý je Versailles. Každý rok sem prídu takmer štyri milióny ľudí.
Ale späť k prasaťu. Legenda hovorí o Dame Carcas, vládkyni mesta, ktorá bránila Carcassonne pred Karolom Veľkým. Obliehatelia čakali sedem rokov a mesto bolo na pokraji hladomoru – zostalo im len jedno vrecko obilia a jedno vychudnuté prasa. Namiesto toho, aby prasa zjedli, Dame Carcas ho nakŕmila celým vrecom obilia a hodila ho cez hradby priamo do nepriateľského tábora. Karol Veľký si povedal: ak majú zásoby také veľké, že kŕmia prasa obilím a hádžu ho cez múry, obliehanie nemá zmysel. Odtiahol aj s vojskom. Dame Carcas na znak víťazstva zatrúbila na roh – a práve z toho vraj pochádza názov mesta. Carcas sonne v starej francúzštine znamená Carcas trúbi. Lingvisti síce upozorňujú, že názov mesta existoval dlho pred touto legendou, no príbeh je natoľko dobrý, že sa traduje dodnes. Pri vstupe do mesta vás víta socha Dame Carcas.
Histórie má Carcassonne na rozdávanie. Mesto bolo osídlené už v neolite, prechádzali ním Rimania, Vizigóti, Arabi, Frankovia. V stredoveku tu sídlili katari – kresťanská sekta, ktorú pápež Inocent III. vyhlásil za heretikov a vyslal proti nim križiacku výpravu. V roku 1209 padlo mesto po dvoch týždňoch obliehania – nie preto, že by vojsko prelomilo hradby, ale preto, že obrancom vyschli studne a nemali prístup k vode z rieky Aude. Obyvateľov vyhnali z mesta len s oblečením, ktoré mali na sebe.
Dnešná podoba hradieb pochádza z veľkej časti z rekonštrukcie, ktorú v 19. storočí viedol architekt Eugène Viollet-le-Duc – ten istý, ktorý pracoval aj na Notre-Dame v Paríži. Jeho prístup vyvolával kontroverzie, pretože niektoré časti hradieb rekonštruoval skôr podľa vlastnej predstavy o stredoveku než podľa historických dokladov. Výsledok je však vizuálne pôsobivý a z väčšej časti autentický – rekonštrukcia sa týkala len asi pätnástich percent celkovej stavby.
Zaujímavosťou je, že Canal du Midi, ktorý spája Atlantický oceán so Stredozemným morom a je tiež na zozname UNESCO, prechádza priamo cez Carcassonne. Mesto tak má dva samostatné UNESCO zápisy – jeden za opevnené mesto, druhý za kanál. A obe sú v pešej vzdialenosti od seba.
Každý rok v noci zo 14. júla, teda na francúzsky štátny sviatok, sa hradby Carcassonne rozsvietia ohňostrojom a takzvaným embrasement – rituálnym zapálením siluety mesta, ktoré vyzerá, akoby Carcassonne horelo. Je to jedna z najznámejších ohňostrojových show vo Francúzsku a každoročne pritiahne desiatky tisíc divákov.
