David Attenborough: muž, ktorý sa v sto rokoch stále vracia do prírody
Keď v roku 1952 nastupoval do BBC, on sám televízor ešte nikdy v živote dovtedy nevlastnil. Dnes je David Attenborough jediným človekom na svete, ktorý získal ceny BAFTA za programy natočené v čiernobielom, farebnom, HD, 3D aj 4K formáte. A 8. mája 2026 oslávil sté narodeniny.
Narodil sa v roku 1926 v Middlesexe a vyrastal na kampuse univerzity v Leicesteri, kde jeho otec pôsobil ako rektor. Ako jedenásťročný chlapec zistil, že zoologické oddelenie univerzity potrebuje čolky. Ponúkol ich – za tri pence kus. Zdroj neoznámil: rybník rovno vedľa oddelenia. O rok neskôr dostal od adoptovanej sestry Marianne kúsok jantáru s prehistorickými tvormi. Ten istý kúsok jantáru sa o šesťdesiat rokov stal námetom epizódy jeho seriálu Natural World.
Do BBC nastúpil v roku 1952 náhodou – na rozhlasovú prácu ho odmietli, no jeho životopis zaujal vedúcu faktuálneho vysielania Mary Adams. Tá ho spočiatku nechcela pustiť pred kamery, pretože si myslela, že má príliš veľké zuby. Attenborough sa stal producentom. Jeho prvý kontakt s prírodnými dokumentmi bol seriál Zoo Quest, v ktorom sa dostal pred kameru neplánovanou náhodou – hlavný moderátor ochorel a niekto ho musel nahradiť.
V roku 1965 ho menovali riaditeľom BBC Two a vtedy urobil niekoľko rozhodnutí, ktoré zmenili britskú televíziu. Presadil snooker, pretože farebné guľôčky perfektne demonštrovali výhody novej farebnej televízie – zo snookeru sa v 80. rokoch stal národný šport. Ovplyvnil aj zavedenie žltej tenisového loptičky, keď upozornil, že biela sa na farebnom televízore nedá sledovať. A objednal trinásťdielnu sériu o dejinách západného umenia Civilisation od Kennetha Clarka, čím vytvoril šablónu pre všetky veľké autorské dokumentárne série, ktoré po nej nasledovali – vrátane The Ascent of Man Jacoba Bronowského.
Keď ho v roku 1972 navrhovali na post generálneho riaditeľa BBC, zavolal bratovi Richardovi a priznal, že o to nemá záujem. Odišiel z manažmentu a vrátil sa k filmovaniu. Výsledkom bolo Life on Earth v roku 1979 – séria, ktorou začal budovať kolekciu deviatich dokumentárnych sérií pokrývajúcich celý živý svet. Trvalo mu to tridsať rokov.
Britské múzeum sa s jeho kariérou spája neočakávaným spôsobom. Attenborough bol vášnivý zberateľ fosílií od detstva a práve záujem o pravek ho sprevádzal celou kariérou. V roku 2009 objavili v Austrálii skamenelú rybu Materpiscis attenboroughi. Attenborough upozornil na jeho vedecký význam. Ide o najstaršieho známeho tvora schopného vnútorného oplodnenia. Podobne ako Britské múzeum, kde leží Rosettská doska či asýrske reliéfy, aj Attenboroughovo meno sa stalo trvalou súčasťou vedeckého záznamu o živote na Zemi – viac ako dvadsať živočíšnych druhov a rodov nesie jeho meno. Vrátane parazitickej osy pomenovanej pri príležitosti jeho stých narodenín v roku 2026.
Jeho vzťah k prírode nebol vždy rovnaký. Dlhé roky sa vyhýbal otvorenému environmentálnemu posolstvu, pretože sa obával, že by svojich divákov odradil. Zmena prišla v roku 2004, keď ho presvedčila jedna prednáška. Od roku 2006 hovorí o klimatickej zmene priamo. V dokumentoch Climate Change – The Facts, Extinction: The Facts a A Life on Our Planet z rokov 2019 a 2020 zašiel ďalej než kedykoľvek predtým – bez servítky menuje ľudské aktivity ako hlavnú príčinu šiestej vlny vymierania druhov.
Na COP26 v roku 2021 zakončil prejav vetou: "Za môjho života som bol svedkom strašného úpadku. Za vášho by ste mohli – a mali – byť svedkami nádhernej obnovy."
Oslava stých narodenín sa konala v Royal Albert Hall za prítomnosti princa Williama. BBC odvysielala deväťdesiatminútový špeciál. Medzi gratulantmi bol kráľ Karol III. A Attenborough sám – muž, ktorý si pamätá svet bez televízie – sedel v sále a sledoval, čo všetko tá televízia dokázala urobiť.
