Miesto olympijských hier 1984 a dnešná realita
Britská dvojica Torvill a Dean predviedla v Sarajeve v roku 1984 program na Ravelovo Boléro a všetkých deväť rozhodcov im udelilo maximálne skóre šesť bodov za umelecký dojem. Niečo také sa v histórii krasokorčuľovania nestalo ani predtým, ani potom. Zimné olympijské hry v Sarajeve boli vo svojej dobe považované za jeden z najúspešnejších ročníkov v histórii. O osem rokov neskôr to isté mesto obliehala armáda.
Sarajevo dostalo olympijské hry v roku 1984 ako kompaktný, dobre pripravený projekt – všetky dejiskách ležali do 25 kilometrov od centra mesta. Bobová dráha na vrchu Trebević, skokanské mostíky na Igmane, alpské trate na Bjelašnici a Jahorine, klziská priamo v meste. Juhoslávia vtedy dokazovala, že socialistická krajina dokáže zorganizovať svetové podujatie na vysokej úrovni. Hry priniesli modernizáciu letiska, rekonštrukciu železničnej stanice, nové hotely a cesty. Olympijská dedina sa po hrách premenila na bežnú obytnú štvrť.
Športovo boli hry plné zaujímavých momentov. Fínka Marja-Liisa Hämäläinen vyhrala všetky tri individuálne bežecké disciplíny. Americkí dvojčatá Phil a Steve Mahre obsadili prvé dve miesta v slalome. Juhoslovanský lyžiar Jure Franko vybojoval pre hostiteľskú krajinu historicky prvú medailu na zimných olympijských hrách – striebro v obrovskom slalome. Olympijská vlajka bola pri otváracom ceremoniáli omylom vztýčená hore nohami, čo sa v rovnakom štadióne zopakovalo o štyri desaťročia neskôr v Paríži. Maskotom hier bol vlk Vučko, vybraný čitateľmi juhoslovanských novín – dodnes patrí medzi najobľúbenejšie olympijské maskoty v histórii.
A potom prišla vojna. Od roku 1992 do roku 1995 bolo Sarajevo obkľúčené – ide o najdlhšie obliehanie hlavného mesta v histórii moderných vojen. Olympijské zariadenia sa stali súčasťou vojnovej krajiny. Na bobovej dráhe na Trebeviči vznikli zákopy a stanovištia ostreľovačov. Skokanské mostíky na Igmane slúžili vojenským účelom. Olympijský symbol – päť kruhov – bol poškodený a ostal tak stáť roky ako tichý doklad toho, čo sa stalo.
Po vojne sa niektoré objekty obnovili. Štadión Koševo bol zrekonštruovaný v roku 1998, ľadová hala Zetra o rok neskôr s podporou Medzinárodného olympijského výboru. Alpské lyžiarske strediská Bjelašnica a Jahorina sú dnes opäť v prevádzke a fungujú ako bežné zimné letoviská. No bobová dráha a skokanské mostíky zostali opustené – dôvodom sú míny a nevybuchnutá munícia v okolí, ktorá znemožňuje bezpečnú obnovu.
Opustená bobová dráha na Trebeviči sa stala jedným z najfotografovanejších miest postkomunistickej Európy. Betónový žľab zarastený vegetáciou, pomaľovaný graffiti, s výhľadom na Sarajevo – je to miesto, kde sa história olympijských hier a história vojny doslova prelínajú na jednom mieste. Turistov sem chodí čoraz viac, hoci prístup zostáva neoficiálny a čiastočne rizikový.
Sarajevo sa po vojne pokúšalo o kandidatúru na zimné olympijské hry 2010, no návrh neprešiel ani do užšieho výberu. Olympijská infraštruktúra z roku 1984 tak zostáva rozdelená na dve časti – tá, ktorú sa podarilo obnoviť, slúži ďalej, a tá druhá pripomína, že medzi slávou a ruinou môže byť niekedy len pár rokov.
