Jeden z najhlbších kaňonov v Európe

Rieka Tara sa zarezáva do horniny do hĺbky vyše 1 300 metrov. Pre porovnanie – Eiffelova veža má 330 metrov. Kaňon rieky Tara je najhlbší kaňon kontinentálnej Európy a tretí najhlbší na svete po americkom Grand Canyone a namíbijskom Fish River Canyon.

Kaňon leží prevažne v Čiernej Hore, jeho posledná časť tvorí hranicu s Bosnou a Hercegovinou. Voda je natoľko čistá, že UNESCO ju zaradila do programu Človek a biosféra a celý kaňon je dnes súčasťou svetového dedičstva. Tara je zároveň jedným z posledných európskych stanovíšť hucha, lososovitej ryby, ktorá je inde na kontinente na pokraji vyhynutia.

Krajina okolo kaňonu nie je nudná. Turistické chodníky vedú po oboch brehoch rieky a ponúkajú výhľady do hĺbky, ktorú fotografia nedokáže zachytiť. Trasy sa líšia náročnosťou – od jednoduchých prechádzok pozdĺž brehu až po náročnejšie výstupy na okolité vrcholy, odkiaľ je vidieť celú šírku kaňonu. V oblasti Durmitorského národného parku, ktorý kaňon obklopuje, sú dobre značené trasy vhodné aj pre menej skúsených turistov.

Hlavnou aktivitou zostáva rafting. Rieka má desiatky perejí rôznej náročnosti a prechádza pod monumentálnym mostom Đurđevića Tara, ktorý sa klenie vysoko nad hladinou rieky. Most bol postavený v roku 1940 a za druhej svetovej vojny ho partizáni vyhodili do vzduchu, aby zastavili postup nepriateľa – a potom ho sami opravili. Dnes je jednou z najfotografovanejších stavieb Čiernej Hory. Na rieke sa konali majstrovstvá Európy aj sveta v raftingu, čo hovorí o kvalite vody aj terénu.

Pre tých, ktorí hľadajú adrenalín mimo vody, kaňon ponúka ďalšie možnosti. Zipline nad riekou patrí medzi najdlhšie v regióne a poskytuje pohľad na kaňon z perspektívy, ktorú pešo nezažijete. Ferraty vedú po skalných stenách priamo nad riekou a sú vhodné pre rôzne úrovne skúseností. Jazda na koni po lesných cestách a lúkach nad kaňonom je ďalšou obľúbenou alternatívou, ktorú ponúkajú miestni prevádzkovatelia najmä v okolí Žabľaku.

Kaňon má aj svoju tienistú stránku. Vlády Čiernej Hory a bosniackej Republiky srbskej dlhodobo plánujú výstavbu vodných elektrární na rieke. Projekt bol niekoľkokrát odložený po protestoch environmentalistov, no definitívne sa od neho neupustilo. Ak by sa priehrada postavila, časť kanyonu by bola zaplavená. Miesto, ktoré UNESCO chráni ako prírodné dedičstvo, tak čelí hrozbe, ktorá nie je len hypotetická.

Základňou pre návštevu kaňonu je mesto Žabľak v Čiernej Hore, kde je dostatok ubytovania a odkiaľ vychádzajú organizované raftingové aj turistické výpravy. Sezóna trvá od mája do septembra, pričom jún a september sú ideálne – voda má ešte dostatočný prietok pre rafting a turistické trasy zívajú prázdnotou.

Previous
Previous

Peru má tri úplne odlišné svety na ploche jednej krajiny

Next
Next

King's Cross: stanica, pod ktorou možno leží keltská kráľovná