Výbuch, ktorý priniesol “Rok bez leta“
Tento rok na jar si pripomíname 210 rokov od najničivejšej sopečnej erupcie v zaznamenaných dejinách ľudstva. Indonézsky vulkán Tambora zabil desaťtisíce ľudí a drasticky ovplyvnil svetové podnebie.
Peklo na ostrove Sumbawa
Po stáročiach nečinnosti začala sopka Tambora na ostrove Sumbawa vysielať prvé varovné signály v roku 1812. Skutočné peklo však vypuklo večer 10. apríla 1815.
Mohutnosť explózie: Sopka vystrelila oblak čierneho dymu a popola viac ako 40 kilometrov do atmosféry. Erupcii sa pripisuje sila 170 000 atómových bômb zvrhnutých na Hirošimu. Tlakové vlny bolo cítiť až vo vzdialenosti 15 000 km.
Deštrukcia: Prúdy žeravého popola a kamenia sa valili po svahoch rýchlosťou vyše 160 km/h a zničili všetko v ceste. Vyvrhnutých bolo odhadom 160 km³ materiálu.
Následky: Vrchol sopky sa znížil z pôvodných 4 000 metrov na dnešných 2 850 m n. m.
Obete: Odhadovaný počet mŕtvych sa pohybuje medzi 70-tisíc až 100-tisíc ľuďmi. Desaťtisíce ľudí zahynuli priamo pri erupcii a vlnách tsunami, ďalšie obete si vyžiadal následný hladomor a choroby spôsobené zničenou úrodou a kontaminovaným prostredím.
Geológovia sa domnievajú, že zničujúci dopad spôsobila práve storočná nečinnosť, ktorá pevnú kavernu sopky uzavrela, a stúpajúca magma tak musela vyvinúť extrémny tlak, aby ju prerazila.
Rok bez leta a zrod Frankensteina
Katastrofa neostala len na ostrove Sumbawa. Obrovské množstvo prachu a popola vytvorilo vrstvu, ktorú vetry rozniesli nad celú planétu a zablokovali slnečné lúče.
Globálny dopad: Tvrdé následky pocítila najmä severná pologuľa. Rok 1816 bol najchladnejším v histórii meraní a dostal prívlastok "Rok bez leta".
Klimatická kríza: Náhle zníženie teploty (v Európe až o 2 °C) viedlo od Ázie po Ameriku k neúrode, hladomoru, chorobám a ekonomickým problémom. Špekuluje sa, že zlé počasie v júni 1815 prispelo aj k Napoleonovmu debaklu pri Waterloo.
Vznik kultového diela: V hmlistom a chladnom lete 1816 trávila skupina umelcov vrátane lorda Byrona a Mary Shelleyovej čas pri Ženevskom jazere. Krátili si dlhé chvíle vymýšľaním hororových príbehov. Práve vtedy Mary Shelleyová prišla s postavou doktora Frankensteina – varovným príbehom pred experimentmi idúcimi proti prírode.
Pompeje Východu
Aj po vyše 200 rokoch Tambora láka vedcov. Vysoké sopečné vrstvy zakonzervovali prekvapený život podobne ako Vezuv v Pompejach. Archeologické nálezy ľudských tiel a obydlí si vyslúžili pre kraj pod Tamborou prezývku „Pompeje východu“.
