Pachamama: bohyňa, ktorej sa v Andách vzdávajú úcta dodnes
Čo ak vám poviem, že v krajinách ako Peru, Bolívia či Argentína existuje bohyňa, ktorej ľudia každý deň prinášajú obety – nie v chráme, nie pred oltárom, ale priamo na zemi, pri prvom dúšku alkoholu, pred začatím stavby alebo pred odchodom na cestu? A čo ak vám poviem, že tento zvyk prežil španielsku kolonizáciu, katolícku misiu aj modernú dobu a dnes ho praktikujú milióny ľudí naprieč celým andským svetom?
Pachamama – v quechua doslova „Matka sveta" – je jednou z najstarších a najživších duchovných tradícií Ameriky. Nie je to múzejný exponát ani zabudnutý mýtus. Je to každodenná realita andských komunít, ktorá sa za tisíce rokov nezlomila, len premenila.
V andskej kozmológii Pachamama nepredstavuje len zem pod nohami. Je to celok – priestor, čas, príroda, vesmír aj ľudské spoločenstvo dohromady. Nie je uväznená v jednom mieste ani v jednom chráme, pretože je všade. Koncentruje sa v prameňoch, horských priechodoch, kameňoch aj v tichých miestach, kde sa stretáva nebo so zemou. Práve preto jej uctievanie nevyžaduje budovy ani kňazov v európskom zmysle slova – stačí gesto, slovo alebo malá obeta vyliata na zem.
Tradičné obrady na jej počesť sa nazývajú challaco alebo challa a ich jadrom je jednoduchý princíp: zem ti dáva, ty jej vrátiš. Keď sa v andských krajinách otvára fľaša chichy (čiča) alebo iného nápoja, prvý dúšok patrí Pachamame – vyleje sa na zem ako znak vďaky a reciprocity. Pred začatím stavby sa do základov zakladajú obetiny, pred odchodom na cestu sa vzdáva úcta horskému priechodu. Najväčšie ceremónie sa konajú v auguste, mesiaci, ktorý andské komunity tradične vnímajú ako náročné obdobie, keď je zem hladná a potrebuje byť nakŕmená skôr, než príde sezóna siania.
Španielski kolonizátori sa pokúsili tieto zvyky potlačiť, no v praxi sa stalo niečo zaujímavejšie. Pachamama splynula s Pannou Máriou. Na mnohých miestach v Bolívii, Peru aj Argentíne si ľudia dnes bez rozporu zapaľujú sviečku v kostole a aj vylejú obetu vonku na zem. Najznámejším symbolom tohto splynutia je obraz Panny Cerro zo 18. storočia, kde hora a bohyňa splynuli doslova do jednej postavy. Dokonca aj pápež Ján Pavol II. pri návšteve Peru a Bolívie priamo prepojil úctu k Pachamame s kresťanskou vďačnosťou za Božiu prozreteľnosť.
Dnes je Pachamama aj politickým symbolom. Bolívijský exprezident Evo Morales ju pravidelne spomínal vo svojich prejavoch, v niektorých latinskoamerických krajinách sa objavili právne iniciatívy uznávajúce práva prírody inšpirované práve touto tradíciou a environmentálne hnutia v celej Južnej Amerike sa na Pachamamino dedičstvo priamo odvolávajú.
Keď teda budete na treku Santa Cruz kráčať po chodníku Huascaránskeho národného parku alebo sa zastavíte pri horskom priechode, možno si všimnete malý kôpku kameňov, suchú kvetinu alebo mince ponechané na skale. To nie je turistická kuriozita. Je to vzdanie úcty Pachamame.
