Pakistan bez masky: 5 mýtov, ktoré nás oberajú o zážitky
Keď sa povie Pakistan, väčšina z nás si vybaví terorizmus, chaos a náboženský fanatizmus. Filozofovia tento jav nazývajú „predporozumenie“ – vytvárame si obraz o miestach, kde sme nikdy neboli, a považujeme ho za pravdivejší než realitu. Skutočný Pakistan je však pre cestovateľa, ktorý odhodí predsudky, školou ľudskosti.
1. Omyl o zázračnej dlhovekosti (Mýtus marhúľ)
Údolie Hunza bolo dlho považované za mýtické kráľovstvo „šťastných starcov“. Legenda hovorila, že vďaka konzumácii marhuľových jadier (vitamín B17) sa miestni dožívajú stoviek rokov v plnom zdraví. Realita: Analýzy nepotvrdili žiadne zázračné liečivé účinky jadier. „Vysoký vek“ obyvateľov bol spôsobený absenciou matrík a drsnou klímou, kvôli ktorej ľudia vyzerajú na šesťdesiat, hoci majú tridsať. Jediná pravda je, že miestne sušené marhule sú skutočnou, návykovou pochúťkou.
2. Omyl o nebezpečných bradáčoch (Mýtus strachu)
V mestách ako Pešávar stretnete mužov, ktorí presne zodpovedajú západným stereotypom o teroristoch – dlhé brady, tradičné habity, prísny pohľad. Realita: Stačí však prijať pozvanie na čaj s kardamómom a zistíte, že títo muži sú stelesnením pokoja. Kým Európan sa podľa nich „ponáhľa v ústrety smrti“, oni si vážia čas ako najväčšie bohatstvo. Ich pohostinnosť končí až tam, kde začína váš odchod.
3. Omyl o skrytých úmysloch (Mýtus kraťasov)
V mnohých krajinách je záujem o turistu len zásterkou, ako z neho vytiahnuť peniaze. V Pakistane je to inak. Realita: Pozvania na čaj alebo pomoc s cestou sú tu úprimné a bezzištné. Kľúčom k srdciam miestnych je rešpekt. Autor článku vymenil turistické kraťasy za miestny šalvár kamíz (voľné nohavice a košeľa). Výsledok? Miestni ho prijali medzi seba. Splynutie s kultúrou namiesto jej pozorovanie „z bezpečia“ outdoorového oblečenia otvára dvere, ktoré ostávajú pre bežných turistov zatvorené.
4. Omyl o nedotknutej divočine (Mýtus nezkaženosti)
Mnohí turisti sú sklamaní, keď u kmeňa Kalašov pod horou Tirič Mir uvidia domorodca v kroji, ktorý používa mobilný telefón. Cítime sa „okradnutí“ o našu predstavu archaického sveta. Realita: Máme pocit, že svet musí plniť naše očakávania o „čistej kultúre“ bez technológií. Pakistan nám však nastavuje zrkadlo – prečo by ľudia v horách nemali mať internet alebo asfaltovú cestu? Túžba po „nezkazenosti“ druhých je často len náš vlastný egoizmus.
5. Omyl o odťažitosti (Mýtus hostiteľa)
Pakistan vás konfrontuje s tým, akí sme my v Európe chladní a odťažití. Realita: V Pakistane za vás cudzí človek zaplatí v reštaurácii obed len preto, že ste hosť v jeho krajine. Píšu vám správy cez WhatsApp, aby sa opýtali, ako sa máte, a nič za to nechcú. Je to lekcia z ľudskosti, ktorá vás prinúti zamyslieť sa: „Prečo by som aj ja v Prahe či Bratislave nezaplatil cudzincovi pivo len tak, z radosti?“
Krátke vyvrátenie ďalších svetových mýtov:
Singapur a tresty: Nie je to len sterilná zóna s drakonickými trestami; mimo centra nájdete aj bežný mestský neporiadok.
Austrália a víza: Dávno nejde o drahý a zložitý proces; dnes sú elektronické víza pre Slovákov a Čechov často zadarmo a na počkanie.
Švajčiarsko a drahota: Ak sa vyhnete luxusným hotelom a využijete rodinné zľavy (Swiss Travel Pass), môže byť dovolenka finančne omnoho dostupnejšia.
Rumunsko a chudoba: Regály už dávno nie sú prázdne; krajina ponúka špičkovú gastronómiu a preteká lokálnymi delikatesami.
Záver: Najväčšie nebezpečenstvo na cestách nepredstavujú krajiny samotné, ale naše vlastné predstavy, ktoré si nesieme v batohu.
