Plitvické jazerá
Plitvické jazerá vznikli vďaka machom. Nie vďaka riekam, nie vďaka dažďu – práve machy sú tým, čo tisíce rokov buduje bariéry medzi jazerami, zachytáva vápnik z vody a vytvára kaskády, ktoré dnes fotografujú milióny ľudí. Bez mikroskopických organizmov by tu nebolo ani jedno jazero.
Plitvické jazerá sú národný park v Chorvátsku, zapísaný na zozname UNESCO od roku 1979 – medzi prvými prírodnými lokalitami na svete. Skladá sa zo 16 jazier rôznej veľkosti, ktoré sa kaskádovito prelievajú jedno do druhého na úseku dlhom vyše päť kilometrov. Najväčšie jazero Kozjak má rozlohu viac ako 80 hektárov a hĺbku takmer 47 metrov. Celý park pokrýva skoro 30 000 hektárov, z toho dve tretiny tvoria lesy.
Vznik jazier je výsledkom dlhodobého chemického procesu. Voda z okolitých hôr je nasýtená vápnikom, a keď priteká do jazier, machy a riasy spomaľujú jej prúd a spôsobujú vyzrážanie vápenca. Ten sa ukladá vrstvu po vrstve a postupne tvorí sedrové (travertínové) bariéry – prírodné hrádze, ktoré oddeľujú jednotlivé jazerá. Tieto bariéry rastú až 13 milimetrov ročne, čo je v geologickom čase rýchle tempo. Na dne jazera Kozjak sa potvrdilo nepretržité usadzovanie sedimentov za posledných tritisíc rokov. Ekosystém je pritom mimoriadne krehký – znečistenie vody by procesy usadzovania zastavilo, a preto je kúpanie v jazerách od roku 2006 prísne zakázané.
Jazerá sú rozdelené na Horné a Dolné. Horné ležia na dolomitovom podloží, Dolné na vápencovom – a práve tento geologický rozdiel ovplyvňuje tvar krajiny. Horné jazerá sú pokojnejšie a väčšie, Dolné vyformovali hlboký kaňon rieky Korany. Najvyšší vodopád v parku – Veľký slap – dosahuje výšku 78 metrov a je najvyšším vodopádom v Chorvátsku.
Park nie je len o vode. V lesoch žijú medvede, vlci aj rysy. Zaznamenali tu 157 druhov vtákov, vrátane sokola sťahovavého, ktorý pri love dosahuje rýchlosť až 230 kilometrov za hodinu. Vo vode sa okrem pstruhov a riečnych rakov objavuje aj vydra, hoci ako nočný samotár sa ukáže len zriedka. V jaskyniach parku objavili endemický druh chrobáka Machaerites udrzali, ktorý neexistuje nikde inde na svete. Park eviduje vyše 1 200 druhov rastlín, z toho 50 druhov orchideí.
Plitvické jazerá si všimli aj filmári. Najznámejšou produkciou, ktorá využila túto lokalitu, sú nemecké westerny podľa predlôh Karla Maya – séria filmov o Vinnetouovi z 60. rokov, kde jazerá hrali Divoký západ. Chorvátska príroda v nich presvedčivo zastupovala Ameriku a tieto filmy dodnes patria medzi kultové v nemecky hovoriacich krajinách. Plitvické jazerá sa objavili aj v sérii Zaklínač – konkrétne v druhej sérii, kde tvorili časť vizuálneho sveta príbehu. Vďaka kombinácii vody, lesov a vodopádov je lokalita pre filmárov mimoriadne atraktívna a záujem produkčných spoločností v posledných rokoch rastie.
Organizovaný turizmus sa tu začal v roku 1861, keď vojenskí dôstojníci postavili prvý turistický dom s tromi izbami. Dnes park ročne navštívi viac ako milión a pol ľudí, čo samo o sebe hovorí o nevyhnutnosti regulácie. Vstup je obmedzený, pohyb návštevníkov usmerňovaný po vymedzených trasách a v hlavnej sezóne treba rezervovať vstupenky dopredu.
Ak plánujete návštevu, park leží na trase medzi Záhrebom a Splitom a je dostupný autom aj autobusom z oboch miest. Trasy vedú po drevených lávkach priamo nad hladinou jazier a po lesných chodníkoch okolo vodopádov. Odporúča sa prísť čo najskôr ráno – nielen kvôli svetlu, ale aj preto, že v hlavnej sezóne sa parkovisko plní rýchlo a vstupné lístky majú kapacitné obmedzenie.
