Emil Holub - český cestovateľ, ktorý sa vydal do neprebádanej Afriky

Afrika bola v 19. storočí pre Európanov stále veľkou neznámou. Mnohé oblasti ešte nikto z Európy nepreskúmal a mapy kontinentu obsahovali množstvo bielych miest. Práve do takéhoto sveta sa rozhodol vydať mladý český lekár a cestovateľ Emil Holub, ktorý sa neskôr stal jedným z najvýznamnejších objaviteľov svojej doby.

Jeho expedície do južnej Afriky patrili medzi najodvážnejšie výpravy 19. storočia a jeho zbierky dodnes patria k najcennejším etnografickým kolekciám v Európe.

Sen o Afrike

Emil Holub sa narodil 7. októbra 1847 v meste Holice pri Pardubiciach. Jeho otec bol lekár a už od detstva viedol syna k vzdelaniu a zvedavosti o svet.

Ako študent gymnázia nebol práve najlepší žiak, ale mal jednu vlastnosť, ktorá ho sprevádzala celý život – veľkú zvedavosť. Rád sa túlal po prírode, zbieral rastliny a vytváral herbáre. Každý nález si presne zapisoval a kreslil, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi užitočná schopnosť.

Zlom v jeho živote nastal, keď sa mu do rúk dostala kniha slávneho cestovateľa David Livingstone o jeho expedíciách v Afrike. Mladého Holuba úplne fascinovala a od tej chvíle mal jasno – raz sa do Afriky musí vybrať aj on.

Prvá cesta do Afriky

Po skončení štúdia medicíny v Prahe získal titul lekára a v roku 1872 si konečne splnil svoj sen. Zo Southamptonu sa loďou vydal do južnej Afriky.

Cesta však nebola jednoduchá. Počas plavby loď zasiahlo dlhé obdobie búrok a Holub dokonca vážne ochorel. Napriek tomu sa mu napokon podarilo doraziť do prístavu Port Elizabeth v dnešnej Južnej Afrike.

Spočiatku mal veľký problém s financiami. Preto začal pracovať ako lekár pre deti európskych prisťahovalcov. Neskôr sa presťahoval do mesta Kimberley, ktoré sa práve v tom období stalo centrom ťažby diamantov.

Práve tam si otvoril vlastnú lekársku prax a zarobené peniaze investoval do svojich expedícií do vnútrozemia Afriky.

Výpravy do neznáma

Holub svoje cesty rozdelil na tri veľké etapy. Najprv podnikol kratšie výpravy, počas ktorých získaval skúsenosti s miestnymi podmienkami a domorodými kmeňmi.

Postupne sa dostával stále hlbšie do afrického vnútrozemia. Na jednej z výprav dorazil až na okraj púšte Kalahari a do dediny Šošong v dnešnej Botswane.

Vrcholom jeho prvej expedície bola cesta k slávnym Viktóriiným vodopádom na rieke Zambezi, ktoré o niekoľko desaťročí skôr objavil jeho vzor David Livingstone.

Holub vodopády podrobne zmapoval a svoje poznatky neskôr publikoval v knihe Sedem rokov v Južnej Afrike, ktorá sa stala veľkým úspechom. Vďaka nej sa stal známym cestovateľom nielen v Rakúsko-Uhorsku, ale aj v celej Európe.

Zbierky z Afriky

Počas svojich ciest zbieral obrovské množstvo predmetov – zbrane, nástroje, odevy, šperky či predmety každodenného života miestnych kmeňov.

Okrem toho vytvoril aj stovky vlastných kresieb, ktoré zachytávali život domorodých obyvateľov Afriky.

Po návrate do Európy mal vo svojej zbierke tisíce predmetov a ilustrácií. Tieto zbierky sa neskôr dostali do múzeí po celej Európe a dodnes predstavujú jedinečný pohľad na život afrických kultúr v 19. storočí.

Druhá veľká expedícia

Holub však nechcel zostať len pri jednej výprave. Jeho cieľ bol ešte ambicióznejší – prejsť celý africký kontinent z juhu až na sever, z Kapského Mesta až do Káhiry.

Na svoju druhú expedíciu sa pripravoval niekoľko rokov. Tentokrát sa na cestu vydal spolu so svojou manželkou Růženou Holubovou a niekoľkými starostlivo vybranými členmi výpravy.

Cesta však bola mimoriadne náročná. Expedíciu sužovali tropické choroby, malária a rôzne nebezpečenstvá afrického vnútrozemia. Niekoľko členov výpravy dokonca zomrelo.

Najdramatickejší moment nastal, keď výpravu napadol miestny kmeň v dnešnej Zambii. Situáciu nakoniec zachránila Holubova manželka, ktorá dokázala útočníkov zahnať streľbou z pušky.

Po tomto incidente musela výprava plánovanú cestu ukončiť a vrátiť sa späť do Európy.

Posledné roky života

Aj keď druhá expedícia nedosiahla pôvodný cieľ, Holub priniesol do Európy obrovské množstvo nových poznatkov a predmetov.

Jeho zbierka obsahovala približne 13 000 predmetov, ktoré ponúkol Národnému múzeu. Neskôr ich vystavoval na veľkých výstavách vo Viedni a Prahe, ktoré navštívili desaťtisíce ľudí.

Roky strávené v Afrike však zanechali stopy na jeho zdraví. Trpel následkami tropických chorôb a jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval.

Emil Holub zomrel 21. februára 1902 vo Viedni vo veku 55 rokov.

Odkaz Emila Holuba

Dnes patrí Emil Holub medzi najvýznamnejších českých cestovateľov a objaviteľov.

V čase, keď ešte veľká časť Afriky nebola preskúmaná, dokázal preniesť do Európy množstvo poznatkov o miestnych kultúrach, prírode a živote domorodých obyvateľov.

Jeho expedície neboli len dobrodružnými cestami. Boli aj vedeckým výskumom, ktorý pomohol Európanom lepšie spoznať dovtedy neznámy svet.

A práve preto patrí Emil Holub medzi osobnosti, ktoré výrazne prispeli k poznaniu Afriky v 19. storočí.